! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Glendy Vanderahová: Kde sa les dotýka hviezd

Román Kde sa len dotýka hviezd má dosť príznačný názov pre tento román. Ide o príbeh malej Ursy, ktorá v skutočnosti urobila viac, než na prvý pohľad chcela. Ursa sa objavila pred domom Jo, len tak z ničoho nič. Tvrdila, že je z vesmíru. Jo jej samozrejme nedôverovala a keďže zistila, že má malá Ursa na sebe modriny, oznámila to šerifovi. Keď sa to dozvedela Ursa, utiekla. Malá Ursa tvrdí, že ak objaví 5 zázrakov, vráti sa späť do vesmíru. Medzitým sa dajú do reči s Gabeom, ktorý pri ceste predáva vajcia. Jo mu všetko povie a toto malé klamstvo začne byť už medzi nimi tromi. Jo chodí objavovať do lesa hniezda vtákov, robí výskum do školy. Gabe predáva vajcia, má farmu a stará sa o svoju mamu. Ursa?..Zranené dieťa sa objaví pred dverami, nikto ju nehľadá a neobjaví sa ani na zozname nezvestných detí, tak odkiaľ skutočne prišla? Celý román sa ťahá jej príbeh a že vyzerá to tak, že je skutočne z vesmíru, až kým sa nestane niečo zlé, čo nakoniec týchto troch spojí viac, než by si to vedeli na začiatku predstaviť.

Príbeh Kde sa les dotýka hviezd je písaný skutočne pútavou formou. Od samého začiatku som si myslela, že je to sci-fi, že malá Ursa je skutočne z vesmíru, keďže celý príbeh obsahuje veľmi dobré premyslené výhovorky a hlavne argumenty, ktoré do seba zapadali. Veľmi sa mi páčil aj samostatný príbeh jednotlivých členov, čo sa týka Jo, Gabea a Ursy. Avšak koniec príbehu ma dostal úplne najviac. Niečo podobné, čo sa stalo som si predstavovala už na úplnom začiatku, ale že takto skončí tento román, by mi skutočne nenapadlo asi nikdy. Som rada, za osud týchto dvoch ľudí, ako ich malá Ursa spojila. Tiež sa mi páči, ako autorka Glendy Vanderahová opísala nedokonalosti týchto dvoch ľudí a že aj napriek tomu, ich to k sebe tak ťahalo. Z čoho som bola ale prekvapená, je samotný príbeh Gabea, kedy sa ukáže, kto je jeho rodič. Táto časť románu by si zaslúžila samostatný román. Celý román Kde sa les dotýka hviezd hodnotím za veľmi dobrý a určite by som ho odporučila prečítať každému, kto má rád mierne napínavé romány, možno trochu detektívky a sci-fi.

Za recenziu ďakujeme Miriame Fornadeľovej. 

← Predchádzajúci blog

Julie Cohennová: Spolu

Nasledujúci blog →

Haruki Murakami: Počúvaj pieseň vetra, Pinball 1973