Heine Bakkeid: Stretneme sa v raji
Thorkild Aske, je bývalý vyšetrovateľ. Navonok bežný muž, ničím výnimočný, ničím zaujímavý. No opak je pravdou. Aske patril medzi najlepších vyšetrovateľov, práca ho nesmierne bavila a bol v nej skvelý, čo sa potvrdilo v prvej, ale aj v druhej knihe, ale... Ale stalo sa to, že Aske jedného dňa šoféroval pod vplyvom GHB (tekutá extáza) a výsledkom bola smrť ženy. Akej? Milovanej. Kým? Pochopiteľne, že Thorkildom. Výsledkom bol „pobyt“ vo väzení a niekoľkonásobné, neúspešné, pokusy o samovraždu. Vyrovnávanie sa so smrťou Frei je Askeho úlohou a súbežne prekliatím. Okrem psychiatra sa o neho nikto nezaujíma, preto rátať s podporou rodiny, či priateľov nie je možné. A tak sa Aske utieka k jedinému, čo zaberá, lieky. Avšak po uplynulých udalostiach z prvej knihy a početných samovražedných dňoch, dospeje jeho psychiater ku kompromisu, on prestane fajčiť a Askemu obmedzí tabletky proti úzkosti, respektíve, dá mu na ne embargo. Vďaka tomu Thorkild prestáva byť apatický a latentne letargický a jeho zmysly i myseľ sa vyostrujú. Presne vtedy, keď je to najviac treba, pretože je mu ponúknutá špecifická pozícia „pomocníka“ slávnej spisovateľky Milly, autorky detektívneho cyklu, ktorého prvky pripomínajú etapy jej vlastného života. Pôvodne malo byť Askeho úlohou iba výpomoc pri dokončovaní autorkinej knihy, v zmysle práce s policajnými spismi a terminológiou. Ibaže už hneď na začiatku spolupráce Thorkildovi príliš veľa veci nesedí a tak začína pátrať, vypytovať sa a jeho bystré a vycibrené vyšetrovateľské oči i uši prichádzajú na koreň nie jednej závažnej veci, dopĺňajúcej podivuhodnú mozaiku vrážd, úmrtí, zmiznutí, vzťahov, rozchodov a rodinných pút a to nie iba o samotných skúmaných prípadoch, ale aj o ostatných postavách, Millu nevynímajúc.
Už po prečítaní prvej knihy mohol čitateľ usúdiť, že Bakkeid nepíše „klasické“ krimi, na aké je čitateľská obec zvyknutá. Na ten seriózny tón zachmúrených detektívov, bojujúcich s vlastnými démonmi, na tie sofistikované tajomstvá, odhaľované počas vyhrotených dejových situácií a na vážny, chladný tón počas celého príbehu. Bakkeid sa tomuto štandardu, aspoň podľa môjho názoru, vymanil. Celá kniha je nabitá sarkazmom, desivo reálnou cynickosťou, ironickou tragickosťou a takým zvláštnym nadhľadom. Autor využíva aj veľa slangu, krátkych viet a najmä krátkych kapitol, čím zvyšuje dynamiku deja. A čo sa týka prevratných odhalení... Tie nájdete alebo medzi riadkami, alebo v navonok bezvýznamných dialógoch medzi postavami.
Stretneme sa v raji považujem za veľmi vydarené dielo a jednoznačne ju radím medzi tie knihy, ktoré som si naozaj užila a vychutnala si ich. Možno je to spôsobené mojou konštantnou láskou k Oslu alebo tým, že mám slabosť pre sarkastických, priam až cynických literárnych hrdinov s príťažlivou inteligenciou... No, sama neviem... Každopádne ak so mnou zdieľate aspoň preferenciu krimi, určite si túto knihu nenechajte ujsť! A keď ju prečítate a (dúfam) spokojne odložíte do vašich knižníc, položte si otázku, či by ste takúto výbornú knihu čakali od nenápadného systémového programátora, pôvodne píšuceho pre tínedžerov?...
Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.
Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass
