Rupi Kaur: Slnko a jeho kvety

     Rozkvitnutiu však predchádza hneď niekoľko fáz, ktoré spolu s Rupi čitateľ absolvuje. Začína s Vädnutím. Možno vyvstáva otázka, prečo začala práve vädnutím a nie, napríklad, zakoreňovaním. Tak, ako aj v prvej zbierke Mlieko a med, tak aj tu autorka predstavuje čitateľom svoje životné skúsenosti a nie vždy ľahkú cestu. Sama symbolizuje kvet. A ten v prvej časti knihy vädne. Sú mu odopierané základné živiny na prežitie, svetlo úsmevu, teplo objatia, vodu v podobe sĺz radosti... Jednoducho nedostáva to, čo by mu pomáhalo prežiť, lásku, pretože tá, spolu s ostatnými životodarnými vecami, ktoré doteraz „živili“ kvet menom Rupi sú už odovzdávané inému kvetu. V druhej časti Opadáva. Spolu s rozpadávajúcim sa svetom si autorka uvedomuje nezvratný proces deštrukcie, ktorému sa jednoducho musí poddať. Musí opadať, zhodiť zo seba to „doterajšie“, pomaly, postupne a bolestivo. Ako to ale v cykle prírody chodí, smrť znamená život. Z opadanej zvädnutej kvetiny sa podarilo krehkým semienkam, v podobe úlomkov duše Rupi, zakoreniť. Sú síce slabé, ale pevne v zemi, majúc v nej svoju oporu.

     Zakoreňovanie je časť pre mňa asi najdojemnejšia. Nehovorí totižto iba o autorke, ktorá sa zo zvyškov svojej ubolenej bytosti snaží poskladať nový, pevnejší model „ja“, ale aj o svojich rodičoch, primárne o matke. Vystrašenej imigrantke z Indie, ktorá za sebou nechala všetko, aby svojim deťom mohla dať šancu na lepší život. Semienko Indky nevediacej ani slovko po anglicky bolo zaviate do Ameriky, kde sa zakorenila. Pevne, lebo si uvedomovala, že jej korene musia byť mocné, aby boli oporou pre jej deti. A následne, zo zeme, zo zvyškov iných opadaných kvetín a zároveň svojich vlastných, začína Rupi Rásť. Opäť dostáva živiny, ktoré pretvárajú užialené semienko na silný, nádherný a milovaný kvet, bažiaci po radostiach života, ktoré sa snaží naplno si užívať. A v poslednej časti spolu s autorkou Rozkvitne aj čitateľ, vo svojej jedinečnosti, užívajúc si svoju farbu okvetných lístkov, svoju špecifickú vôňu, svoj štýl hýbania sa s vetrom, svoj spôsob žitia, síce s istými bolesťami, starosťami, no napriek tomu láskavý a spokojný, lebo je náš.

Čo sa mi zdá absolútne nádherné na tejto zbierke, sú básne o autorkinej matke. O tom, ako často zabúdame, prípadne málo oceňujeme obety, nie len našich rodičov, ale aj iných ľudí, ktorí sa niečoho vzdali, občas aj všetkého, v prospech niekoho iného... A tak, ako sa slnečnice obracajú za slnkom s láskou, tak, dúfam, že sa aj vy obrátite s hrejivým pocitom k Rupi Kaur, keď si jej zbierky básní opäť otvoríte a necháte sa nimi očariť, pohladiť, možno aj vyliečiť.

Knihu Slnko a jeho kvety si môžeš zakúpiť so zľavou 20 %.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.

Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass