Michaela Ella Hajduková: Draculova žena

Draculova žena je v poradí deviaty román slovenskej spisovateľky Michaely Elly Hajdukovej, ktorý vyšiel minulý rok pod záštitou vydavateľstva Motýľ. Táto spisovateľka sa v súčasnosti teší veľkej obľube medzi čitateľmi a blogermi a ja nie som výnimkou. Michaela Ella Hajduková sa zaradila medzi moje najobľúbenejšie slovenské spisovateľky, najmä vďaka tomu, že je jednou z mála súčasných slovenských spisovateliek, ktoré dokážu tak dobre napísať knihu s historickou tematikou, že tá história s čítaním knihy znova ožíva.
Pre Hajdukovú je typická vojnová tematika, ktorej sa venuje vo veľkom množstve svojich kníh. Avšak, táto kniha je výnimkou. Ako už prezrádza samotný názov, autorka sa vracia o niekoľko storočí späť a prináša tak čitateľovi príbeh jednej z najznámejších historických osobností – Vlada III. Draculu. Kniha Draculova žena nie je príbehom transylvánskeho upíra, ale muža, ktorý je ochotný spraviť všetko pre svoju rodinu. Dokonca aj zomrieť.
 
Podobne ako pri iných autorkiných knihách, aj v tejto máme príbeh rozdelený na dve dejové línie. Tá prvá sleduje Karolínu, ktorá žije v súčasnosti a ktorá z celého srdca nenávidí Rumunsko, avšak nevie prečo. V druhej dejovej línii sa vraciame do 15. storočia, kde sledujeme život grófky Illony, ktorá sa z donútenia vydá za krutého princa Draculu, ktorého osoba vyvoláva u okolitého ľudu strach. Obe dejové línie sa prepletú v momente, keď sa Karolína vydá s partiou kamarátov na výlet do Draculovej zeme. Počas pobytu v Draculovej zemi Karolína postupne zisťuje, kto bol Dracula v skutočnosti, no taktiež aj to, prečo z celého srdca nenávidí Rumunsko.
 
Už na začiatku musím poznamenať, že historické knihy nie sú tak úplne moja šálka kávy. Ja osobne som si k ním nikdy nevybudoval nejaký extra vynikajúci vzťah, no pri knihách Michaely Elly Hajdukovej sa mi to podarilo. Spôsob, akým autorka tvorí príbehy, je naozaj veľmi zaujímavý, a preto by po jej knihách mal siahnuť každý, komu sa tento žáner páči. Čo ma však najviac na tejto autorke prekvapuje, je to, akým spôsobom sa jej vždy podarí zasadiť fiktívny príbeh do reálnej historickej udalosti tak, že pri čítaní knihy má čitateľ pocit, ako keby sa daný príbeh skutočne odohral. No tento príbeh je tak trocha výnimkou. Autorka sa pri písaní príbehu do veľkej miery držala rôznych faktov, ktoré vymenovala na konci knihy. Kniha sa aj vďaka tomu mení z oddychového čítania na knihu, ktorá vás čosi naučí o tomto vládcovi, no taktiež búra tie najznámejšie mýty, ktoré sa s touto osobou spájajú. V tejto knihe vidíme, že Dracula nebol nebezpečným upírom, ale mužom, ktorý bol nesmierne vzdelaný, šarmantný, vyznal sa v umení, no taktiež bol veľkým romantikom. Celá táto kniha predstavuje Vlada III. Draculu z úplne iného uhla pohľadu, vďaka čomu ma kniha po jej prečítaní donútila vyhľadať si ďalšie informácie o tomto panovníkovi.
 
Hoci názov, anotácia a obálka knihy budú v čitateľovi evokovať to, že pôjde o presladený román, no vôbec to nie je tak. Aj napriek tomu, že sa kniha primárne zameriava na vzťah medzi Illonou a Draculom, čitateľ popri čítaní knihy nebude mať vôbec pocit, aby bol dej výlučne zameraný len na lásku. Autorka v knihe rozoberá kopec ďalších tém, ako je spôsob života poddaných v 15. storočí, vyrovnávanie sa so stratou dieťaťa alebo reinkarnácia, vďaka čomu je kniha obohatená o kopec zaujímavých pasáží a nepôsobí tak nudne.
 
Michaela Ella Hajduková píše vynikajúco. Aj napriek tomu, že jej knihy sa venujú historickým témam, sú napísané tak jednoducho, no zároveň pútavo, že ich zhltnete za krátky čas. A presne takouto knihou je ajDraculova žena. Hoci má kniha skoro 300 strán, no keď sa do nej začítate, tak vás príbeh pohltí do takej miery, že sa z príbehu nestihnete spamätať a už budete na konci. Celej tejto veci dopomáha aj to, akým spôsobom autorka vykreslila krajinu. Pri jej opisoch celé prostredie príbehu doslova ožíva, čo dodáva príbehu istú reálnosť. Čo by som knihe však vytkol, bolo to, že v jednom úseku knihy viedli postavy príliš moderný dialóg, ktorý absolútne nespadá do spôsobu vyjadrovania sa ľudí v 15. storočí, no v konečnom dôsledku to nekazilo celkový zážitok z knihy.
 
Pre Hajdukovú nie je typický len vynikajúco napísaný príbeh, ale aj výborne vykreslené postavy. A v Draculovej žene to platí dvojnásobne. Pod autorkiným perom postavy nadobúdajú také vlastnosti a správanie, ktoré im dodáva na dôveryhodnosti a postavy tak nepôsobia na čitateľa umelo. Takým príkladom je práve Illona, ktorá sa z vystrašeného dievčaťa postupom času mení na silnú ženu, ktorá podobne ako Dracula, vzbudzuje v nepriateľoch rešpekt.
 
Draculova žena je kniha, ktorá si rozhodne zaslúži pozornosť. Ide o vynikajúci príbeh, ktorý je podaný tak dobre, že si vás získa už od úplne prvých strán. A ako bonus kniha obsahuje výborne vykreslené postavy a taktiež aj skvelé opisy prostredia. A úprimne? Pevne dúfam, že autorka v budúcnosti upriami svoju tvorbu najmä na takéto knihy. Predsa, kníh o druhej svetovej vojne je v dnešnej dobe požehnane, no o to menej je kníh venujúcich sa aj takýmto historickým obdobiam a osobnostiam.
 
Knihu Draculova žena hodnotím 5/5.
 
Za recenziu ďakujeme Tomášovi Pavlišinovičovi. 
Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jeho instagrame: @Tomaw.p
← Predchádzajúci blog

Natascha Lusentiová: Ranné želania

Nasledujúci blog →

Rupi Kaur: Slnko a jeho kvety