Natascha Lusentiová: Ranné želania

Hlavná hrdinka Emilia rada drží svoje myšlienky usporiadané. Tak ju to totiž od mala učil jej otec. Vtedy ešte nerozumela tomu, keď každú sobotu odišiel na prechádzku len so svojimi myšlienkami. Teraz je už dospelá a preto sa každý deň drží tejto rady. Upratené myšlienky sú jej prioritou číslo jeden.

Emilia prišla o prácu a musela sa presťahovať do iného bytu, našťastie byt je jej priateľky, ktorá odišla do iného štátu, aby sa tam postarala o svoju starú tetu. Emilia má dve mačky, resp. kocúra a mačku. Každý z nich má svoju povahu a s novým prostredím sa snažia vysporiadať po svojom. Majú čas, veď najbližší rok nikam neplánuje odísť. Len by to chcelo prácu, aby mala peniaze aspoň na to najnutnejšie. Na čisté hárky a maškrty pre chlpaté vrecia.

Na tejto knihe ma zaujal najviac štýl písania. Doteraz som takýto štýl podvedome odmietala. Myslela som, že mi nič nedá a budem stratená. Popravde som občas naozaj bola stratená, ale príjemným spôsobom. Sama som so svojimi myšlienkami viac v kontakte a na niektorých stranách som sa našla. Niekedy som mala pocit, že len čo prečítam stranu, odrazu zmizne.

Najviac ma zaujal spôsob, akým sa prihovárala susedom v novej bytovke. Myslím, že ja sama by som na to odvahu nemala. Aj keď robím niečo podobné (písanie blogu). Každý deň odovzdať myšlienky ľuďom, ktorí zdieľajú tie isté vchodové schody nie je sranda. A Emilia si to uvedomila naplno, keď prišli prvé komentáre. Našťastie medzi negatívnymi našla aj milé a povzbudzujúce. Jej každodenné odkazy myšlienok pre ďalších ľudí jej robili radosť. Mohla otvoriť svoje vnútro a pritom ostať pekne v bezpečí.

Myslím, že túto knihu by si mali prečítať najmä ľudia, ktorí sa boja vyjsť zo svojho vnútra. Pretože v živote si vie človek nájsť nie len priateľov, ale predovšetkým záľuby, ktorých je v ponuke nespočetne mnoho. Stačí si len vybrať.

Emilia si v bytovke za krátky čas vyskúšala rolu kamarátky, opatrovateľky, tajnej psychologičky, no predovšetkým si najviac cenila priateľstvo so staršou pani – Ginou, ktorá jej pripomínala starú mamu a chvíle s malým chlapcom – Nikolom, s ktorým sa mohla zase vrátiť do bezstarostných detských chvíľ.

Kniha Ranné želania sa mi veľmi páčila a určite by som ju odporúčila aj ako darček pre blízku osobu, nech si načerpá trochu ružovej. A nie len ružovej, každá farba v sebe ukrýva čosi pekné, či už tajomné alebo upokojujúce.

Za recenziu ďakujeme Elis Jensdóttir. :)

Instagram: @elis_knihozrut