Neal Shusterman: Kosec - Žatva smrti 1

Svet, v ktorom sa dej odohráva už dávno nie je taký, ako ho poznáme. Ľudia nevedia, čo sú to choroby ani hlad. V ich telách prúdi krv s nanobotmi, ktoré vedia napraviť každé zranenie, dokonca aj znovu oživiť človeka. Vojny a nepokoje už dávno nestrašia životy obyčajných ľudí. Mier a dostatok potravy si ľudia nemusia vymodliť u Bohov. Vek sa prestal počítať, pretože nesmrteľnosť sa berie ako bežná vec. Smrť teda už neprichádza prirodzene. Vládu má na starosti systém zvaný Nimbus, je dokonalý a láskavý, vie poradiť vo všetkom, no predsa nevládne nad všetkým. Výnimku tvorí Spoločenstvo koscov, ľudí, ktorí boli zvolení, aby prinášali smrť.

Citra a Rowan sú úplne obyčajní mladí stredoškoláci. Žijú si pokojne svoj život až do momentu, kedy nenatrafia na kosca Faradaya. Ich doterajší život sa pomaly zmení, no to ešte ani jeden z nich netuší.
Citrino stretnutie s koscom u nich doma v nej vyvolá ešte väčší odpor k tomu, čo vykonávajú. Síce si uvedomuje, že pre chod ľudstva je táto práca potrebná, ale nevie si predstaviť, že by to niekedy musela robiť aj ona. Práve preto si ju KOSEC Faraday vybral za učňa. Cit k iným ľuďom a schopnosť rozoznať čo je dobré alebo zlé z nej robia pravú kandidátku na budúceho kosca. 

Rowan počas prvého ozajstného stretnutia s koscom zažil skutočné skosenie len o rok staršieho chlapca v ich škole. Jeho odvaha a potreba zabrániť skoseniu vyvolala u Faradaya záujem, ktorý nakoniec prispel k tomu, aby sa stal jeho druhým učňom. Hoci sa Rowan drží hesla, že ak nebude vyčnievať z davu, zabezpečí mu to nie len imunitu, ale aj pokoj, o ktorý čoskoro aj tak príde.

Kniha ma preniesla do iného sveta. A ešte dlho po dočítaní som mala pocit, že v takom svete žijem. Predstava, že sme nesmrteľní a žiadna choroba nás nemôže ohroziť je pekná, ale žiť desaťročia s pocitom, že neviete kedy si po vás príde niektorý z koscov už nie je taký príjemný. Vtedy pomôže už len šťastie, ktoré vám otvorí cestu k tomuto povolaniu.
Citra s Rowanom sa museli vzdať kontaktu s rodinou a priateľmi, prestali chodiť do školy a ich špeciálne učenie pozostávalo nie len zo študovania dejín, či rôznych vzorcov a látok, ale museli sa naučiť ovládať zbrane a bojové umenie, ktoré sa pri kosení využíva tiež. Ich cesta k cieľu ale vôbec nebola ružová, ako si mysleli, pretože doteraz žiadny z koscov nemal dvoch učňov. Na veľkom stretnutí koscov tak predložia návrh, aby víťaz skosil porazeného… vtedy sa začne ozajstný boj o toto povolanie.

Knihy tohto žánru veľmi nevyhľadávam, ale vždy ma poteší, keď natrafím na niečo takéto. Podobný pocit som mala pri trilógií Ľavá ruka Boha od Paula Hoffmana, kedy som sa nevedela odtrhnúť od strán a chcela som len čítať a čítať. Neviem sa dočkať pokračovania, pretože životy dvoch mladých teenagerov naberie naozaj poriadne napätie.

Za recenziu ďakujeme Elis Jensdóttir. :)

Instagram: @elis_knihozrut