Hranice máme iba v hlave. Kniha Nájdem odvahu je toho dôkazom
Na začiatok tejto recenzie Vás musím upozorniť na jednu veľmi závažnú vec. Ak nechcete v sobotu ráno premotivovane vyskočiť z postele a ísť behať mestom niekoľko kilometrov, tak rozhodne nečítajte knihu Nájdem odvahu.
Už len názov tejto knihy prinúti človeka zamyslieť sa nad tým, čo presne preňho znamená slovo odvaha. Všeobecne sa za odvahu pokladá voľba a zároveň ochota spraviť niečo, čo predstavuje pre nás isté nebezpečenstvo alebo neistotu.
Limity máme iba v hlave
Každý máme latku nastavenú niekde inde. Pre Lenku Vacvalovú bolo prekonanie odvahy okrem iných jej dobrodružných ciest aj 770 kilometrov dlhá Cesta hrdinov SNP, ktorú prebehla za 16 dní.
K tejto knihe mám osobnejší vzťah, keďže som pred pár rokmi tiež prešla časť Cesty hrdinov SNP. Do čítania knihy som sa preto vedela dokonale vžiť. Miestami som sa prihlúplo usmievala, miestami som pritakávala a miestami som mala slzy na krajíčku. Je to cesta, na ktorej si človek uvedomí, že všetko, čo má vo svojom živote, berie ako totálnu samozrejmosť.
Je to cesta, ktorá preskúša nie len fyzické, ale aj psychické sily. Ide o veľké sebaprekonávanie a sebazaprenie, pričom človek musí vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Ako si môžete prečítať v knihe, „V živote nastávajú okamihy, v ktorých by sme najradšej prerušili tok času, zastali... a len tak hľadeli.“ Na Ceste nastane nespočetné množstvo takýchto momentov.
Nájdem odvahu
Niektorým ľuďom odvaha v živote chýba. Môže to byť spôsobené strachom, nedostatkom skúseností, pudom sebazáchovy alebo nedostatkom motivácie. Lenka v knihe spomenula motivačný citát, ktorý jej visí vedľa postele v spálni, a to, že „Jediné limity, ktoré máme, sú tie, ktorým veríme.“ Jej mama jej raz dala radu, aby si počítala strachy, čoho sa bojí a aby si robila čiarky, čo z toho sa skutočne stalo. Veľakrát však človek zistí, že jeho strach je často úplne iracionálny.
„Všetko, čo chceme urobiť, po čom túžime, je priamo pred nami, no my aj tak kľučkujeme, bojíme sa a potom sa celé roky sťažujeme, že život nám nič neponúka. Lenže tie dvere si zatvárame my sami. Chceme zmeniť svoj život, ale nie sme ochotní zmeniť svoj postoj k situáciám, ktoré sa aktuálne v našom živote odohrávajú. A potom prejdú dni, mesiace a možno aj roky. A keď sa obzrieme späť, nie je tam nič.“
Kniha Nájdem odvahu je aj o strachu, bolesti a beznádeji
Na knihe sa mi okrem iného veľmi páčilo aj to, že je autentická. Lenku na Ceste SNP prišlo podporiť množstvo ľudí a ona otvorene priznala, že nie vždy bola tá milá a vysmiata Lenka, ako ju všetci poznáme zo sociálnych sietí. Táto kniha je nie len o radosti z odbehnutých kilometrov, ale aj o strachu, bolesti, nádeji aj beznádeji, o zúfalstve aj o slzách. Autorka bola schopná priznať si, že chce byť silná, ale niekedy sa cíti krehká.
„Vraví sa, že silný človek je ten, kto sa nebojí ukázať slabiny.“ Priznať svoju slabosť je v dnešnej dobe hrdinstvo, ktoré sa cení a moment, kedy si daného človeka začneme vážiť ešte viac. Jedna vec je nájsť odvahu, motiváciu a vystúpiť z komfortnej zóny až za hranicu vlastných možností, ale často si oveľa väčšiu odvahu vyžaduje povedať slovo STOP.
Ako sa hovorí, že za každým úspešným mužom stojí žena, tak v tomto prípade je to tak, že za úspešnou ženou stojí úspešný muž, ktorý ju maximálne podporuje. „Aké je to robiť support?“ Spýtala sa Lenka svojho priateľa Honzu. „Náročné.“ Odpovedal. „Znamená to zabudnúť na všetky svoje potreby a sústrediť sa na to , čo by si mohla potrebovať ty.“
Užívajte si život a buďte odvážni. A ak sa náhodou raz rozhodnete vydať na Cestu hrdinov SNP, tie spomienky a zážitky, ktoré tam zažijete vám zostanú zaryté hlboko v srdci a už Vám ich nikto nikdy nevezme. Tak čo, našli ste odvahu vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a spraviť niečo bláznivé, na čo v živote nezabudnete?
