Isaac Asimov: Nadácia

Skvost s názvom Nadácia začína opisom galaktického miesta nazvaného Ríša, kde na jej čele panuje Cisár, ktorý má sídlo na planéte nazvanej Trantor. Trantor je planéta, ktorá sa nachádza v centre tejto kolonizovanej galaxie. Stretávame sa so zakladateľom psychohistórie, Harim Seldonom. Ale, čo je to tá psychohistória? Psychohistória je vedná disciplína, vďaka ktorej viete predpovedať budúcnosť spoločnosti. Hari predpokladal koniec spoločnosti o 30000 rokov a za tieto jeho tvrdenia bol vyhnaný na planétu na okraji Galaxie, kde vytvoril organizáciu Nadácia, ktorá bude zhromažďovať všetky poznatky ľudstva, bez ktorých by ľudstvo zaniklo. Samotný názov Nadácia vyvoláva v človek pocit nádeje, svetla a znovuzrodenia. No, nie je tomu tak, pretože Hari bol nielen veľmi vzdelaný človek, ale aj veľmi prefíkaný, keďže všetky poznatky chcel použiť proti ľuďom a ovládnuť tak celý vesmír.

Asimov nám chce poukázať, že vedomosti, vzdelanie a poznatky vedia ovládnuť celý vesmír a iba akademici sú jediní schopní vládcovia. Chcel poukázať na politikov, ktorí nie sú schopní viesť Ríšu bezproblémovo, nemajú na to vedomosti alebo vzdelanie. Chcel vyzdvihnúť vzdelaných ľudí, ktorí sa často skrývajú za mnohými skvelými nápadmi a poukázal na ľudí, ktorí chcú len moc, silu a byť na vrchole. Ale, bol by to dobrý nápad, keby vedci boli na čele Galaxie, vládli jej a zároveň zhromažďovali najrozličnejšie fakty? Zvládli by sedieť na dvoch stoličkách naraz? Asi nie, ani obyčajný človek nie vždy zvláda robiť dve veci naraz a nie ešte vládnuť celému vesmíru. Vzdelaní ľudia sú dôležitou súčasťou akejkoľvek spoločnosti, bez nich by ani samotná Ríša nefungovala, ale na vedenie galaxie, planéty alebo akéhokoľvek galaktického mesta je potrebný politik, ktorý je prešibaný, pozná ľudí na správnych miestach, vie vystupovať a presvedčiť davy ľudí.

Oceňujem na autorovi nadčasovosť prvej knihy zo série, už v 50.rokoch napísať takýto príbeh z ďalekej budúcnosti, ktorý je do detailov rozpísaný, postavy sú premyslené, robia presne premyslené kroky. V knihe nenájdete nadávky, ktoré sú pre súčasnú spoločnosť úplne bežné, ale sú upravené do prostredia, v ktorom sa postavy nachádzajú. Ak očakávate od tejto knihy opis bitiek medzi obyvateľmi planét, tak ich tam nenájdete, nájdete tam rozhovory medzi jednotlivými postavami a tieto dialógy sú veľmi kľúčové, prepracované a tým robia celé dielo nadčasovým. Neočakávajte ani podrobný opis vesmírnej lodi alebo náročný technický slovník, ktorý nemusí každému sadnúť, hlavne, ak ide o začiatočníckeho čitateľa, sci-fi žánru. 

V deji sa však stretávame s veľkým množstvom postáv, ktorých postavenie a funkcie nie sú predstavené hneď, ale postupne sa z dialógov dozvedáme o nich viac. V každej kapitole sa stretáme s novými postavami, tento detail je možno zanedbateľný pre autora, ale pre čitateľov to môže byť odradzujúce, no na strane druhej to človeka núti čítať ďalej, aby sa dozvedel, čo najviac. Kniha Nadácia ma naučila to, že je jedno, či žije človek v prítomnosti alebo v ďalekej budúcnosti, túžba po moci je silnejšia, než čokoľvek a túto myšlienku predstavuje výrok: „Nedovoľte, aby vám morálka zabránila konať správne." (Hober Mallow, Nadácia)

Za recenziu ďakujeme Simone Kubicovej.