Isabel Allende: Japonský milenec
Hneď zo začiatku je potrebné podotknúť, že Japonský milenec má skoro úplne odlišnú atmosféru, ako predchádzajúce autorkine knihy. Z diela nesrší taká živelnosť a energia, ako napríklad z Dcéry šťasteny. Akoby sa autorka ustálila a reflektovala udalosti pokojnejšie, s odstupom času. Už aj miesto deja je symbolom pokoja, spomalenia, oddychu, pretože je to domov dôchodcov, nazývaný Lark House, v ktorom väčšina z obyvateľov v ňom dožíva svoje posledné chvíle. Avšak, nie sú to celkom typickí dôchodcovia, ale akási podivná zmes umelcov, aktivistov, maliarov a hipisákov, jednoducho, sú tým, čím počas života nemohli/nesmeli/nestihli byť a teraz majú na to konečne príležitosť. Práve tu sa zamestnala mladá Irina, imigrantka, snažiaca sa v novej krajine prežiť ako sa dá. Hneď, ako začne pracovať, si ju dôchodcovia obľúbia, najmä ústredná hrdinka knihy, Alma Belascová. Mysteriózna žena vzbudzujúca rešpekt medzi všetkými v Lark House je pre každého akýmsi džinom, ktorý sa objaví a potom zase zmizne, nevedno kam. Jedno však vedia, niekto jej pravidelne posiela kvety a listy. Kto, to nikto netuší. Avšak pomaly tomu na kĺb prichádza Irina, ktorú si Alma zamestná, aby triedila jej staré fotky, zápisníky a pomáhala jej s rekonštrukciou minulých spomienok, za pomoci jej vnuka, Setha, sústrediaceho sa viac na Irinu, ako na Almino rozprávanie. Alma svojim dvom verným dušiam začína rozprávať príbeh, ktorého počiatok je v predvojnovom Poľsku, odkiaľ je Alma poslaná do Kalifornie, aby rodičia predišli tomu, že by sa jej mohlo niečo stať. V Kalifornii si ju jej príbuzní adoptujú a v ich dome stretáva „svojho“ Japonca, Ičimea, syna záhradníka. Z Almy a Ičimea sa stávajú skvelí priatelia, no ich relatívne bezstarostný vzťah naruší útok na Pear Harbour zo strany Japoncov, čo okamžite vyvolá vlnu perzekúcií a nenávisti voči tomuto národu, neopomenúc ani rodinu mladého Ičimea, ktorá je deportovaná preč. Po čase však opäť nachádzajú k sebe cestu, ale nie všetko vychádza podľa ich predstáv...
Nepovedala by som, že Japonský milenec je typická „allendovka“, osobne mi tam chýbala jej dynamika a impulzívnosť. Celkovo však odlišnosť tejto knihy nie je nevýhodou. Je to dielo skôr podobné očarujúcej rozprávke, na ktorej pozadí sa odohrávajú historické míľniky. Tak, ako aj obálka svojou subtílnou krehkosťou opantá zrak, tak i dej knihy čitateľa postupne vťahuje, až kým sa neprechádza v záhradách so samotnou Almou Belascovou.
Všetky knihy autorky Isabel Allende nájdete tu.
Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.
Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass
