Literárna revue 1/2019

Prajem vám krásny sobotný už takmer Trojkráľový večer, vitajte pri počúvaní prvej Literárnej revue rádia Slovensko v roku 2019. Som rád, že po rušnom predvianočnom období nastalo aspoň pár dní relatívneho pokoja - a preto som do dnešnej relácie vybral súťažné ukážky z kníh, ktoré som si nedávno s chuťou a bez stresu prečítal. V dnešnej Literárnej revue máme aj hosťa - nášho kolegu publicistu Róberta Kotiana. Prostredníctvom jeho novej knihy Ako sa delil štát si pripomenieme rozdelenie Československa pred 26. rokmi a pozrieme sa aj na to, aké knihy ho v minulom roku najviac zaujali. Hudobnú stránku dnešnej relácie som nepriamo zveril Petrovi Lipovi, ktorému koncom roka vyšiel nový album zložený z klasických slovenských evergreenov v džezovej úprave. Príjemné počúvanie vám prajú Juraj Tima a Dado Nagy.   

 

Pojem magický realizmus je myslím dostatočne známy. Ide o typ modernej prózy založenej na magickom a mytologickom výklade skutočnosti. Severskou odnožou magického realizmu je o niečo menej známy literárny smer - tzv. fínske podivno - zmes severskej mytológie, fantastiky, hororu a surrealizmu. 

Ako prvú dnešnú súťažnú ukážku som pre vás vybral úryvok z najnovšieho románu asi najznámejšieho predstaviteľa fínskeho podivna – Pasi Ilmari Jääskeläinena, ktorému po Literárnom spolku Laury Snežnej a Magickom sprievodcovi mestom pod pahorkom vyšiel v českom preklade nový román.                       

Jeho dej sa odohráva počas jedného karnevalového dňa vo fiktívnom fínskom meste Marrasvirta. Hlavnou postavou je hlavný architekt Kaarna, ktorý má počas karnevalovej slávnosti otvoriť nový mestský park. Hneď ráno však dostane správu zo sanatória Višňový sad, že jeho mama Alica trpiaca Alzheimerovou chorobou práve zomiera. Kaarna okamžite vyrazí, nájde ju však už mŕtvu. Alebo si to aspoň myslí. Hlavnou témou tejto magicko-realistickej detektívky je pamäť a spomínanie, respektíve nespoľahlivosť či dokonca absencia pamäti a spomienok. Kaarna sa snaží uprostred karnevalovej veselosti nájsť matku a súčasne uchopiť vlastnú identitu, ktorá je ukrytá práve v jeho spomienkach. Nový román fínskeho autora Pasi Ilmari Jääskeläinena ponúka množstvo zaujímavých motívov, nápadov, odkazov a literárnych postupov. A navyše skvele vypointovaný príbeh s katarzným rozuzlením. V nasledujúcej ukážke v preklade Vladimíra Piskořa architekt Kaarna práve našiel svoju mŕtvu matku v jej izbe v penzióne Višňový sad. 

 

Druhou novou knihou, ktorú som si počas dní voľna s veľkou chuťou prečítal je skvelý román francúzskeho prozaika Michela Houellebecqa v novom preklade Aňe Ostrohoňovej. V origináli vyšiel už v roku 2001 a vyvolal vtedy celkom slušný škandál. Ako skoro každá kniha tohto autora. Bol napr. označený ako pornografický a islamofóbny. Houellebecq v ňom veľmi otvorene hovorí o sexuálnej frustrácii súčasnej západnej spoločnosti. Obsahuje množstvo explicitných sexuálnych pasáží, no oveľa viac šokuje vtipnými a výstižnými postrehmi o kríze súčasného západného spôsobu života a o absurdite islamského dogmatizmu. 

Hlavnou postavou je cynický štyridsiatnik Michel - rutinérsky úradník na ministerstve kultúry. Žije sám a ani netúži po žiadnom osobnejšom vzťahu – vystačí si s platenými profesionálkami. Michael sa po smrti svojho otca namiesto trúchlenia vyberie na výlet do Thajska, presvedčený, že iba thajské ženy dokážu naplno sprostredkovať naozajstné telesné potešenie. Počas pobytu sa zoznámi s Valerie, zamestnankyňou cestovnej kancelárie, s ktorou po návrate do Paríža nadviaže hlboký milostný a partnerský vzťah. Jednou z tém je aj cestovateľský priemysel a preto som vybral časť zo začiatku cesty do Thajska za krásami miestnych masážnych salónov. Ukážku z neho vám v preklade Ane Ostrihoňovej prečíta Vlado Kobielsky.                 

Toľko ukážka z prvého slovenského prekladu románu Michela Houellebecqa, od ktorého už v slovenčine vyšli romány Elementárne častice a Mapa a územie a chytajú sa ďalšie. 

 

Pred niekoľkými dňami – 1. januára sme si pripomenuli 26. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. 

O tom prečo a ako vlastne došlo k rozdeleniu Československa hovorí nová kniha Ako sa delil štát novinára, „ktorý bol pri tom“ a môjho dnešného hosťa Róberta Kotiana. 

 

S Róbertom Kotianom sa ešte nelúčim. V druhej hodine LR sa s ním pozhováram o jeho práci v mesačníku Magazín o knihách, ktorý je súčasťou denníka SME a o jeho top čitateľských zážitkoch minulého roka.

 

Príjemný sobotný večer, vitajte pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue rádia Slovensko. Čakajú vás v nej ešte štyri ukážky z nových kníh a pokračovanie rozhovoru s našim dnešným hosťom – publicistom, komentátorom a redaktorom Magazínu o knihách Róbertom Kotianom. 

Začnime knižnými tipmi a tým, aké knihy v poslednom čase zaujali a potešili:

grafického dizajnéra Doda Dobríka: Richard Taler - Neočekávané chování, 

prekladateľku a vydavateľku Aňu Ostrihoňovú: Chimamanda Ngozi Adichie - Amerikánka  

a nášho hosťa Róberta Kotiana: jaz - Oprásgy slovenckej historje.  

 

Ako tretiu ukážku som pre vás vybral nový politický triler dvojice autorov – Billa Clintona a Jamesa Pattersona. Áno, tým prvým je ex prezident Spojených štátov a tým druhým asi najlepšie zarábajúci americký autor trilerov. Ak nerátam Stevena Kinga.  

Ich spoločný román sa začína v Bielom dome, kde zasadá Osobitný výbor Snemovne reprezentantov. Na programe je vypočúvanie prezidenta Spojených štátov Jonathana Duncana pre podozrenie zo zneužitia právomocí, čo Ústavnoprávnemu výboru Snemovne stačí na začatie procedúry ústavnej žaloby prezidenta, čiže impeachmentu. Situácia je zložitá a mocichtiví oponenti prezidenta sa nezastavia pred ničím. 

Národ zachváti neistota a strach. Šepká sa o kyberterorizme, špionáži a vlastizradcovi v americkej vláde. Podozrenie padne aj na prezidenta, ktorý sa rozhodne konať. Odmietne ochranku, vyberie sa na tajné stretnutie a odrazu sa stratí z dohľadu verejnosti. Tri vzrušujúce dni v živote amerického prezidenta vrhajú svetlo na vnútorné fungovanie, ale aj slabé miesta Spojených štátov. 

Ukážku z polittrileru Billa Clintona a Jamesa Pattersona vám v preklade Petra Tkačenka prečíta Alfréd Swan. 

 

Môj dnešný hosť – publicista Róbert Kotian je dramaturgom a moderátorom relácie dejiny.sk a spolu s Martinom Kasardom zakladateľom časopisu Magazín o knihách, v ktorom pravidelne uverejňuje recenzie a rozhovory so známymi autormi. V novom čísle je napr. rozhovor s Dušanom Dušekom, ktorý mal práve včera narodeniny.             

 

Ku koncu roka patrí tradične aj nový detektívny román Dominika Dána. Ten aktuálny sa vracia do relatívne nedávneho obdobia – do roku 2009. Pohodovú prázdninovú atmosféru leta naruší hrôzostrašný nález dievčenského tela bez hlavy a rúk. Torzo pláva v ramene rieky neďaleko lodenice. O dva dni sa na opačnom konci mesta v zátoke rieky nájde odseknutá hlava. Extrémne horúce leto komplikuje vyšetrovanie nielen milovníkom snehu a dažďa, akým je detektív Richard Krauz, ale aj odolnejším kolegom. Do života oddelenia vrážd v Našom Meste zasiahnu okrem rozsekaného dievčaťa aj iné tragické udalosti. Jedna z nich sa udeje hneď na úvod, keď v kancelárii oddelenia vrážd nájdu v klietke uhynutého spoločného kanárika.

Ukážku z novej dánovky vám prečíta Boris Farkaš. 

 

Pred dvoma rokmi som mal možnosť pozhovárať sa telefonicky so spisovateľom Salmanom Rushdiem o jeho románe Dva roky, osem mesiacov a 28 nocí. Na záver som mu položil klasickú otázku - na čom práve pracuje. 

Šlo o román Pán zlatého domu, ktorý koncom minulého roka vyšiel aj v slovenskom preklade. V mnohom pôsobí ako alúzia na súčasnú politickú situáciu v Spojených štátoch. Do New Yorku sa z utajovanej krajiny prisťahuje záhadný miliardár Nero Golden so svojimi tromi synmi: s geniálnym, no autistickým Peťom, s umelecky založeným Apuom a s najmladším, dvadsaťdvaročným D., ktorý v sebe skrýva nebezpečné tajomstvo, hoci spočiatku o ňom ani sám nevie. 

Rodina si postupne vybuduje solídne postavenie v newyorskej spoločnosti. Ich príbeh rozpráva ich sused oproti, začínajúci filmový tvorca, ktorý sa tiež časom zapletie do tragédie goldenovskej rodiny. Ukážku z najnovšieho románu Salmana Rushdieho Pán zlatého domu vám v preklade Otakara Kořínka prečíta Daniel Fischer. 

 

A pred záverom pre vás mám ukážku z ešte jednej novej prózy, ktorá vyšla koncom minulého roka. Ide o druhú autorskú knihu predčasne zosnulej výtvarníčky, ilustrátorky a spisovateľky Petry Štrelingerovej, píšucej pod pseudonymom Petra Hilbert. Próza Pepína z Longitálu vyšla až po jej smrti a je rozprávaním o dievčatku žijúcom v dome na kopci neďaleko jedného veľkomesta. Otec spisovateľ a mama novinárka majú stále veľa práce a nikdy nie sú doma. Pepínin svet preto tvorí kamenný dom, divotvorná záhrada na jeho streche a podivuhodní susedia. Jej snovému pohľadu na svet kontruje rozprávanie babky Katinky, ktorej drsno-vtipné príhody prenesú čitateľov do doby, keď sa žilo úplne inak. Treťou líniou je rozprávanie Pepíninho otca, Ferdinanda Mráčika, ktorý sa práve vrátil z výpravy po Afrike a na pobyt doma si akosi nevie zvyknúť. Z knihy som vybral ukážku o Vianociach a prečíta vám ju Zuzana Jurigová Kapráliková.  

Toľko ukážka z novej knihy Petry Hilbert - Pepína z Longitálu. 

 

A to je z dnešnej Literárnej revue už takmer všetko.

Úspešný a šťastný nový rok 2018 vám prajú a na stretnutie o dva týždne s knižnými novinkami sa tešia zvukový majster Juraj Tima a autor relácie Dado Nagy.