Ivana Ondriová: Vlčia hora

Na Vlčej hore ma zaujala anotácia sľubujúca napätie, ale hlavne akési tajomstvo, ako to býva pri trileroch či kriminálkach. Mala som preto určité očakávania, ktoré sa bohužiaľ vo väčšine nenaplnili.

Ivana Ondriová nie je nováčik vo svete literatúry. Na konte má niekoľko kníh, ktoré u čitateľov mali svoj úspech. Vlčia hora pre mňa však bola prvotina a priznám sa, že keby neviem o tom, že autorka už má čo to za sebou, tak si po prečítaní myslím, že sa jedná o jej prvotinu. Dôvodom nie je autorkin štýl písania, ale výstavba príbehu či jednotlivé časti príbehu. 

V úvode sa načrtáva idylická chvíľka, kedy zamilovaný pár ide na osamotenú chatu za účelom oddychu a romantiky. Proti romantike nemám žiadne námietky, no deklarácia romantiky mi už na prvých stránkach pripadala prehnaná vzhľadom na sexuálne scény. Ešte čitateľ ani poriadne nevie o čo v deji ide, no hlavné postavy si už užívajú svoje telá v lese. Sexuálnych scén samotných je v knihe ihneď niekoľko, nie je to nič prehnané, no v určitých situáciách na mňa pôsobili len ako vypĺňanie deju. Taktiež mi niekedy neprišli úplne na mieste vzhľadom na okolnosti. 
Idylka sa končí v momente, v ktorom Gregor za zvláštnych okolností zmizne z chalupy. Odvtedy sa začína v knihe navodzovať istá dávka napätia. Michaela sa dostáva do pozície slečinky v núdzi a musí si so všetkým poradiť. Jej stav autorka dokázala vykresliť pomerne realisticky, donútila čitateľa aby s ňou mal istý súcit. Dokonca sa nechovala ani príliš nelogicky.  

Lenže potom nastáva zvrat... akonáhle Michaela začala pátrať po Gregovi, stratila moje sympatie. Stalo sa z nej akési blúdiace klbko a samotný dej sa zasekol spolu s ňou. Nejedná sa o také klasické zaseknutie v deji, ktoré spočíva v tom, že dej stojí na jednom mieste. Vo Vlčej hore sa dej uberá istým smerom, dejú sa v ňom veci, no keď to čítate, tak máte dojem, že aj tak ste stále na tom istom mieste. Jednotlivé situácie vám ozrejmujú dej, niekam vás dostanú, no nemajú správnu gradáciu. Nezúčastnene sledujete vývoj, no emočné zmeny to vo vás nevyvoláva. Zamýšľané prekvapenia taktiež nemajú ten správny efekt. Po prečítaní mi v hlave ostalo niekoľko otáznikov - ohľadom postáv, ohľadom ich zámerov, cieľov, či motívov. 

Ja viem, z recenzie vyplýva akoby sa mi kniha vôbec nepáčila. Nie je to pravda. Kniha Vlčia hora síce pre mňa mala mnoho chýb a nedostatkov, no i napriek tomu ako oddychovú knihu, ju vôbec neodsudzujem. Prečítala som ju za necelé 4 hodiny a svoj účel splnila - oddýchla som si. Námet je zaujímavý, takéto knihy, ktoré ukrývajú tajomstvá, ma lákajú. Vývoj udalostí tiež mal svoju logickú postupnosť, vyvodzoval otázniky a nakoniec časť z nich riešil. Páčilo sa mi aj zasadenie deju do prírody a poukazovanie na cennosť prírody a jednotlivých tvorov, ktoré v nej žijú.

Konečný verdikt -  ako oddychovka skvelá voľba. 

Za recenziu ďakujeme Knižným maniačkám. :) 

Instagram: @kniznemaniacky