Ivica Ďuricová: Cudzinec z papiera

Autorkou tejto krásnej knižky je Ivica Ďuricová. Je tiež autorkou viacerých kníh z inšpiratívno-podnikateľského žánru a tiež má na svojom konte knihu Zlaté puto, ktorá rovnako stojí za prečítanie.

Cudzinec z papiera je príbeh o Liane, ktorá sa po lákavej pracovnej ponuke rozhodne odísť na rok do hlavného mesta, ale v Trenčíne jej zostáva prázdny byt. Rozhodne sa ho teda prenajať mužovi, s ktorým sa nikdy nestretne. On býva v jej byte cez týždeň, ona cez víkendy. Keď však  cudzinec poruší jedno z dohodnutých pravidiel, Liana mu napíše nahnevaný odkaz. Keď jej cudzinec odpíše, z krátkych odkazov sa ich komunikácia zmení na dlhé osobné listy. Postupne zisťujú, že sú si čoraz viac bližší a na papieri odhaľujú niečo zo svojej minulosti. 

Veríte, že niečo také môže reálne existovať medzi dvoma úplne cudzími ľuďmi? 

Môžu jeden byt zdieľať dvaja ľudia, ktorí sa nikdy nevideli a nič o sebe nevedia? Dajú sa všetky tie hranice nastaviť tak, aby sa naše životy pretínali len minimálne?   

Možno ste už čítali o takejto zápletke v inej knihe. Neviem posúdiť, ani nebudem porovnávať, keďže som danú knihu nečítala. Ale jedno viem určite, kniha Cudzinec z papiera ma emotívne celkom prevalcovala, moja duša sa pri nej usmievala aj plakala. Táto kniha je tak triezvo napísaná a zároveň romanticky podaná, a tým si ma hneď od prvých stránok získala. Bolo to vtipné, dejovo zaujímavé, odohrávalo sa to na Slovensku, malo to iskru, krásne myšlienky, a to najdôležitejšie:  odkrýva hlbšie zákutia ženskej aj mužskej duše.

Cudzinec, ktorý býval v mojom byte a ktorý tu zanechával svoju vôňu, zanechával aj útržky seba v mojej mysli. Bolo ich čoraz viac. Pristihla som sa pri tom, ako mám neodolateľnú potrebu povedať mu o sebe viac. Akoby vedľa mňa sedel a predtým ma čakal, kým prídem domov, len aby som sa s ním podelila o svoje zážitky. Bol tu, hoci tu vlastne nebol. Cítila som jeho vôňu, čítala jeho tajomné odkazy a chcela som o ňom vedieť viac. 

Páčilo sa mi, ako sa autorka vyhrala nielen so samotnými postavami, ale aj ich originálnou písanou komunikáciou. Kapitoly sa čítali naozaj veľmi rýchlo, dej sa zbytočne nenaťahoval, aj keď tam nájdete niektoré opisy a veľa komunikačných prvkov a listových prepisov. A práve tie listy sú to to najkrajšie na celej knihe, teda aspoň podľa mňa. Rovnako ako Liana, čakajúca na odpoveď od cudzinca, som sa aj ja nevedela dočkať, kedy si prečítam ďalšie riadky z listov, ktoré si navzájom hlavné postavy v knihe adresujú. Občas som mala pocit, akoby som čítala o sebe, aj keď profesijný život Liany sa diametrálne odlišuje od toho môjho. Napriek tomu to bolo ako ušité na mieru môjmu knižnému vkusu. Čítanie som si dostatočne užila, aj keď som si ho delila na viacero voľných chvíľ, a o to viac som sa tešila na ešte neprečítané kapitoly.

Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi dobre napísané príbehy so zaujímavým námetom, zapamätateľnými postavami a menšou dávkou tajomna. Nebudem klamať, ak poviem, že na svoje si prídu najmä veľkí romantici. Tá najromantickejšia časť začne práve týmto:

Dáš mi desať osobných otázok, ktoré by si nikdy nepoložila cudzincovi?

Kniha Cudzinec z papiera sa pre mňa celkom ľahko stala srdcovou záležitosťou a verím, že si nájde svojich čitateľov, lebo je to výborné oddychové čítanie, ktoré vám ukradne zopár hodín z dňa, ale za to zostane v mysli o niečo dlhšie, akoby ste čakali. Odporúčam. 

Knihu autorka zverejnila na internete ešte v roku 2018. Za pár mesiacov sa z neho stal fenomén a prečítalo si ho viac ako 10 000 čitateľov. Po nadšených reakciách a žiadostiach o papierovú formu teraz vychádza aj ako tlačená kniha. A ja som tomu naozaj rada. Lebo dobrých slovenských kníh nie je nikdy dosť.      

 Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej.