Jane Austen: Emma
Román Emma od Jane Austinovej, ktorá je považovaná za jednu z najlepších anglických prozaičiek 19. storočia uvádza čitateľa do sveta vtedajšej aristokracie, kde to s kým sa priatelíš hovorí o tom aký človek si a kde výška majetku vopred predurčí človeka na úspešnú alebo menej príjemnú budúcnosť.
Elegantná – Múdra – Mladá – Aristokratka (EMMA)
Autorka vykresľuje hlavnú postavu ako sebavedomú, inteligentnú, no vďaka tomu, že jej to podmienky, v ktorých vyrastala umožňujú, javí sa táto mladá aristokratka aj ako roztopašná a samoľúba osoba. Jedinou jej snahou je zmeniť život slečne Smithovej. Tá sa bez svojho pričinenia ocitla na druhej strane pomyselnej ,,lepšej spoločnosti“ vďaka svojej nemajetnosti. Nepomohol jej ani fakt, že nikdy nepoznala svojho otca a aj keď sa slečna Woodhousová domnievala, že za jej pomerne vhodné reakcie môže pravdepodobne aristokratická krv jej otca, nemala to ako dosvedčiť. Rozhodne sa teda, že jej venuje trošku svojho drahocenného času, ktorého má aj tak neúrekom a nájde jej manžela z lepšej spoločnosti. ,,Ona sama sa jej bude venovať, zušľachtí ju, udrží ju mimo dosahu nevhodných známych ... vycibrí jej názory a správanie.“
Komédia či skôr tragická realita života?
Spôsob akým sú v románe opisované charaktery jednotlivých postáv je nepochybne obrazom literárneho majstrovstva samotnej autorky. Dalo by sa predpokladať, že ak Emma, oplývajúca rozumom a eleganciou jej tak špecifickou je predstaviteľkou aristokratickej vrstvy vtedajšej spoločnosti, budú podobne opísaní aj jej príbuzní. Vďaka kvetnatým opisom sa však dozvedáme, že jej otec bol večne lamentujúci človek, ktorý vlastný egoizmus zaobalil do strachu o svoje dve dcéry, pričom staršia, ako ju opísal on sám, ,,chuderka Isabella“, mama a manželka ,,naplnená ich prednosťami, slepá k ich chybám a v každom okamihu naivne činorodá, mohla slúžiť ako vzor nefalšovaného ženského šťastia.“ Román nám ponúka pohľad na život plný klebiet, márnivého rozprávania bez hlbšieho zmyslu, nezdravého zaliečania sa či ťaživého mlčania za účelom vyššieho dobra. Je plný neuváženého konania a lamentovania nad momentálnym počasím, zmyslom života a životom iných ľudí.
Manželstvo ako prejav slabosti?
,,Nemám ani jediný dôvod, pre ktoré sa ženy zvyčajne vydávajú. Nebola som nikdy zaľúbená, nepatrí to ku mne, či nemám to v povahe, a myslím, že ani nikdy zaľúbená nebudem. Nechýba mi majetok, nechýba mi zamestnanie, ba ani významné postavenie.“ Ak vezmeme do úvahy fakt, že sama autorka prežila celý život v spoločnosti rodičov a nikdy sa nevydala, mohli by sme predpokladať, že nám ponúka satiricky prikrášlený obraz jej života. Tieto úvahy však napokon ostanú len v rovine polemizovania zo strany samotného čitateľa. Keď sa však z potencionálnych nápadníkov slečny Smithovej vykľujú muži zadaní, pyšní a presvedčení o vlastnej dôležitosti, či človek, ktorý vďaka svojmu spoločenskému postaveniu nikomu nemôže slúžiť ku cti, ocitá sa Emma na križovatke vlastného života. Ako je možné, že neuspela? A čo znamenajú náhle pocity únavy, nudy a nechuť sadnúť si a do niečoho sa pustiť? ,,Ten pocit, že všetko v dome je otravné a prázdne?“
Ako sa skončí kniha plná zvratov, intríg, klamstiev, tajomstiev medzi najbližšími, ale aj opisov bálov a spoločenských akcií konaných na tej najvyššej úrovni? Jedno je však isté. Emma na konci knihy pochopí, že nie je možné manipulovať s osudmi ľudí podľa vlastných zidealizovaných predstáv o dokonalom živote.
