Jozef Karika: Smršť
Tento krát sa ocitáme sa na Liptove, v okolí Ružomberku a poľských hraníc, ako obyčajne príbeh začína v prvej osobe, aby dej bol pre nás dôveryhodný a aby sme si naviazali puto s hlavným hrdinom. Hlavný hrdina nám opisuje odpočívadlá, ktoré bežne vidíme popri ceste. Každý z nás si ich vie hneď prestaviť, ale v jednom okamihu rozprávača niečo vyruší a nájde čiernu škatuľku, luxusnú auto-kameru, ktorá skrýva v sebe mrazivé tajomstvo. Čierna škatuľka je Pandorina skrinka, ktorá spustí nezastaviteľnú lavínu. Po vzhliadnutí záznamu zostal v šoku, pretože tam videl niekoľko neobyčajných vecí, po prvé, muži, ktorým kamera patrila sa začali z ničoho nič správať nepríčetne a po druhé, videl tam starú babku v čiernych šatách ako kráča popri ceste, ktorej zo začiatku neprikladal žiadnu dôležitosť. Omyl! Tú záhadnú starenu odetú celú v čiernom, nazývajú, podľa povier, Veternice, ktorá nakoniec ovplyvní celý dej knihy. Legendy hovoria, že na poľsko-slovenských hraniciach duje z času na čas halný vietor, ktorý je suchý a prináša nešťastie, hnev, nervozitu a dokonca aj samotnú smrť.
Do tejto rokmi opradenej záhady sa zamotá nielen on, rozprávač, ale aj jeho kamarátka Nina a jej priateľ Gabo, pričom každý z nich chce vyriešiť aj svoj osobný problém. Náš hlavný hrdina sa snaží vyplniť voľné chvíle, aby nemyslel na stroskotaný vzťah, Nina, aby dokázala, že má pod kontrolou seba a aj jej partnera Gaba, ktorý sa týmto spôsobom snaží zabudnúť na problémy v práci, do ktorých sa namočil. Všetci traja sa dohodnú na dni, kedy bude fúkať vietor, aby sa presvedčili a legendu vyvrátili alebo potvrdili. Dusno v aute a atmosféra, ktorá by sa dala krájať, keď sa zrazu stretli zoči-voči samotnej Veternici. Podľa legendy sa hovorí, keď sa človek pozrie do jej očí, pocíti vo svojom vnútri náhly zmätok, nenávisť, zúfalstvo alebo aj Smršť, a to je jeden z hlavných dôvodov, aby sa jej ľudia nepozerali do očí, pretože postupne pocítia rozpad svojej osobnosti.
Dynamika deja sa nespomaľuje, ale naberá na obrátkach, pretože po stretnutí sa začnú diať veci, ktoré sú len ťažko vysvetliteľné, niet úniku pred Veternicou! Prenasleduje vás na každom rohu a chce vás dostať za každú cenu, ale nás rozprávač sa rozhodne ísť sa ľudské vnímanie a tak, ako Veternica rozkladá samotnú osobnosť človeka, tak aj hlavný hrdina ju začne rozoberať kúsok po kúsku, aby sa zbavil strachu z preludu, ktorý videl. Karika naozaj bravúrne opísal rozklad samotnej osoby, ktorá je roztrieštená na milión kúskov či narastajúci strach z hrôz, ktoré postavy zažili. Postavy sú obyčajné, nevytŕčajú z davu a zároveň pôsobia reálne a aj konverzácie medzi nimi sú veľmi prirodzené. Napriek jednoduchej syntaxi, každý z nás čelí svojmu strachu, ktorý nás môže roztrieštiť ako Smršť.
Viac o autorke nájdete na jej Instagrame.
