Literárna revue 26/2020
Prajem vám krásny sobotný večer, vitajte pri počúvaní poslednej tohtoročnej Literárnej revue rádia Slovensko. Na rozdiel od minulých rokov, keď nás v tomto predvianočnom čase namiesto stíšenia čakal dlhý maratón rôznych povinností, dnes vieme, že až do nového roka bude našim vrcholným spoločenským povyrazením maximálne nákup v potravinách alebo návšteva kuriéra.
Dnes sa o vianočných radostiach pozhováram s tohtoročnou víťazkou Ceny Anasoft litera Alenou Sabuchovou – autorkou románu Šeptuchy a v druhej hodine s Lacom Keratom, ktorý vám predstaví svoju novú poviedkovú zbierku Na okraji mojej hory. Okrem toho pre vás mám minimálne tri skvelé knižné novinky, dve vianočné klasiky a vianočno-džezové skladby poľskej hudobníčky Anny Márie Jopek.
Pohodové počúvanie vám prajú Pavol Prelovský a Dado Nagy.
Josef Čapek – O Vianociach, ktoré nechceli prísť
Po džezovej kolede by som dnešnú Literárnu revue rád začal rozprávkou z detskej knihy Povídejme si, děti od Josefa Čapka. Ide o vianočnú klasiku a súčasne spomienku na výnimočnú českú umeleckú osobnosť, ktorá sa v rovnakej miere prejavila v oblasti výtvarného umenia aj literatúry. Josef Čapek pochádzal z dvoch bratov, v rodine ho v detstve volali Peča, v škole nevynikal príliš dobrým prospechom, nakoniec však vyštudoval umeleckú priemyselnú školu a neskôr sa vypracoval na výraznú osobnosť českej umeleckej moderny – najmä kubistickej, venoval sa knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a spolu s bratom bol dva roky redaktorom Národních listov a neskôr až do roku 1939 Lidových novin.
S nástupom fašizmu odmietol odísť do exilu a tak ho gestapo zatklo a odviezlo najskôr do Pankrácskej väznice, potom do koncentračného tábora Dachau a Bergen Belsen, kde zomrel na týfus. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe, ale s bratom Karlom majú spoločný náhrobok – jednoduchý žulový kameň, na ktorom má jeden meno z jednej, a druhý z druhej strany.
Josef Čapek napísal veľa silných príbehov pre deti – nesmrteľná je napr. rozprávka o Psíčkovi a mačičke, ale aj Rozprávka o Vianociach, ktoré nechceli prísť. A práve tú by som vám teraz rád ponúkol. Myslím, že je aktuálna - aj šesťdesiat rokov od doby svojho vzniku. Prečíta vám ju Ivan Letko.
Rozhovor s Alenou Sabuchovou
Mojim prvým vianočným hosťom je spisovateľka a scenáristka ALENA SABUCHOVÁ – tohtoročná víťazka literárnej Ceny Anasoft litera, ktorú získala za svoj román ŠEPTUCHY. Alena pochádza z Ružomberka, hovorí krásnou mäkkou slovenčinou a zadívala na mňa so smútkom v očiach, keď som jej povedal, že Vianoce budem tradične tráviť v Bratislave. Rozprávali sme sa o vianočných zvykoch, ktoré boli spojené aj s dlhou štedrovečernou nocou. V istom období sme si napr. s kamarátmi do rána dávali rôzne hodnotné darčeky typu – poukážka na celoročný voľný vstup na Most SNP alebo prísľubová poukážka na nákup trojkopčekovej zmrzliny v lete.
Richard Powers – V korunách stromov
Koncom roka vychádza tradične viacero zaujímavých titulov a nedalo mi okrem tých vianočných nevybrať aspoň dve výnimočné novinky – jednu prekladovú a jednu domácu. Tou prvou je Pulitzerovou cenou ovenčený rozsiahly román amerického autora Richarda Powersa – V korunách stromov, ktorý prostredníctvom štyroch príbehov rozvíja tému stromov a živej prírody. Autor zachytáva svet, ktorý funguje paralelne s tým naším – je nekonečný, pomalý, navzájom poprepájaný, bohatý, neuveriteľne tvorivý - a našimi očami takmer neviditeľný. V prvom príbehu nazvanom KORENE mladý umelec Nicholas Hoel objaví v rodinnom albume zbierku fotografií zachytávajúcich sto rokov života gaštanu amerického – krásneho solitérneho stromu z rodinnej farmy založenej jeho príbuzným – nórskym prisťahovalcom - Jorgenom Hoelom. Protagonistov jednotlivých príbehov rôznym spôsobom povoláva príroda a o oni sa ju snažia zachrániť pred katastrofou.
Ukážku z románu Richarda Powersa – V korunách stromov vám v preklade Sama Marca prečíta Vlado Kobielsky.
Pre koncoročné obdobie sú typické aj rôzne ankety ponúkajúce tipy na knihu roka. Ja som sa svojich hostí spýtal na knihy, ktoré ich zaujali buď v poslednom čase alebo celoživotne. Odpovedajú spisovatelia Alena Sabuchová, Laco Kerata a Ivana Gibová.
Príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue, v ktorej nás ešte čaká rozhovor s našim druhým hosťom prozaikom a režisérom LACOM KERATOM – autorom novej poviedkovej zbierky Na okraji mojej hory.
Ivana Gibová – Eklektik Bastard
Než sa však k nemu dostaneme, ponúkam vám ešte ukážku z ďalšej novinky – poviedkovej zbierky prozaičky IVANY GIBOVEJ – EKLEKTIK BASTARD.
Ide o uvoľnený a zábavný poviedkový komix, v ktorom sa text prelína s obrazmi a postavy prechádzajú z jedného príbehu do druhého. Sarkasticky ladené príbehy vychádzajú zo života súčasnej generácie - tridsať plus - narodenej v osemdesiatych rokoch, ktorá zažíva internetovú dospelosť, ale nemala internetové detstvo.
Poviedková zbierka Eklektik Bastard s odstupom a cynickým humorom rozpráva o frustráciách, sebarealizácii, nadváhe, starnutí, práci v korporáciách a single živote po tridsiatke. Nasledujúci monológ u psychoterapeuta výstižne charakterizuje uvoľnený tón celej knihy. Ukážku z poviedkovej zbierky Eklektik Bastard od IVANY GIBOVEJ vám prečíta Zuzana Porubjaková.
Rozhovor s Lacom Keratom
Mojim druhým dnešným hosťom je spisovateľ a režisér Laco Kerata, ktorému krátko pred koncom roka vychádza nová poviedková zbierka Na okraji mojej hory.
Autor sa v nej v sérii fragmentárnych príbehov a s veľmi špecifickým humorom vracia do vlastného detstva.
Ďakujem za predstavenie knihy a na záver by som Ťa ešte poprosil o krátku ukážku z knihy NA OKRAJI MOJEJ HORY v tvojej interpretácii. Vybral som si poviedku – Keď som bol lump.
O.Henry – Dary troch kráľov
Ďalšia dnešná ukážka bude takisto zo skupiny vianočných klasík. Je od amerického poviedkára konca 19. storočia, ktorý sa vlastným menom volá William Sydney Porter, ale známy bol predovšetkým pod umeleckým menom O. Henry. Jeho poviedka DARY TROCH KRÁĽOV je výborným príkladom toho, ako sa dá zaujímavo zhostiť aj pomerne sentimentálneho námetu. Téma Vianoc je vôbec silno kontaminovaná sentimentom. Nasledujúca ukážka bude z podobnej poličky, ale všimnite si ako si O. Henry robí z témy vianočného obdarovávania trocha srandu, pričom ju však ani v najmenšom nezhadzuje. Dokázal so súcitom a humorom zachytiť osudy obyčajných ľudí – pisárok, predavačov, zlodejov a podvodníkov bojujúcich o prežitie na pozadí dravej spoločnosti. Ukážku vám v preklade Igora Čonku prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková. O.Henry – Dary troch kráľov.
Sheila Nortonová – Oliver – kocúr, ktorý zachránil Vianoce
Nasledujúca ukážka sa takisto týka Vianoc, no berte ju do veľkej miery s rezervou. Tento týždeň som sa prechádzal po kníhkupectve a snažil sa nájsť nejakú novú knihu s vianočnou tématikou. A narazil som na titul Sheily Nortonovej – Oliver, kocúr, ktorý zachránil Vianoce. Keďže asi pred dvoma mesiacmi sa naša domácnosť rozrástla o nového člena – malého kocúra, ktorý si v nej za krátky čas vydobyl silnú pozíciu, začítal som sa - a príbeh ma celkom zaujal.
Rozprávač - kocúr Oliver odhaľuje svoj príbeh svojmu malému kocúriemu potomkovi. Hovorí o tom ako žil v hostinci Horáreň a keď ho zničil požiar, zostal bez strechy nad hlavou. Nejaký čas sa ťažko pretĺkal, no po zoznámení s chorou Caroline, ktorej chýbajú kamaráti, si uvedomil, že ich dedina potrebuje vianočný zázrak... Ukážku z knihy Sheily Nortonovej – Oliver, kocúr, ktorý zachránil Vianoce vám v preklade Petry Kýškovej prečíta Boris Farkaš.
Dita Krausová – Odložený život
Na záver som si pre vás nechal ešte krátku ukážku zo spomienkovej knihy Dity Krausovej – Odložený život. Autorka sa narodila v rodine pražských židovských intelektuálov. Ako trinásťročnú ju deportovali s rodičmi do geta v Terezíne a neskôr do Osvienčimu, kde jej otec zomrel. Dita s matkou prešli selekciou doktora Mengeleho a s ďalšími spoluväzenkyňami ich poslali na nútené práce do Nemecka. Krátko pred koncom vojny ich presunuli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde sa dočkali oslobodenia. Ukážku z knihy Dity Krausovej Odložený život vám v preklade Adrieny Richterovej prečíta Judita Hansman.
Na záver som si nechal ešte vaše mailové odpovede na tému – aký najbizarnejší vianočný darček ste dostali?
Pavol Sokol napísal:
Jednoznačne bola to lepiaca kefa na zber nečistôt z oblekov. Obleky vôbec nenosím. Mal som len maturitný a svadobný a ten bude mať už 30 rokov...
Simona Ďurdíková napísala:
Ešte v detstve som raz dostala pod stromček flautu, ktorá nefungovala hneď, ako som ju vybalila z vianočného papiera. Ale keďže nemám hudobné nadanie, nebola to pre mňa až taká trauma.
Bystrík Repka napísal:
Dostal som kofeínový šampón proti vypadávaniu vlasov. Možno to neznie až tak bizarne, no ako osemnásťročného chalana s veľkou blonďavou hrivou ma tento darček od môjho plešatého otca celkom zarazil. Zrejme dosť verí svojim génom.
Miroslav Špánik napísal:
Priznávam sa, ak by som si na Vianoce pod stromčekom okrem dobrej knižky nenašiel nič iné, nevadí. Rodina už dávno pochopil a ich voľba knihy mu prekvapí iba výnimočne. Ale jeden unikátne čudný vianočný darček od švagrinej si ani po 25 rokoch akosi nedokážem vysvetliť. Bola to útla detská knižka „Puki“ od Borisa Filana a Alana Lesyka. Niečo od každého z nich by ste v mojej knižnici už vtedy našli, ale príbehy o zubnopastovom anjelikovi z Pukilandu by som si určite nevybral ani v prípade, ak by ich spísali najväčšie svetové kapacity na detskú literatúru.
Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei od nás získava Marta Turanská, ktorá nám napísala:
Asi najzvláštnejší darček som dostala na Vianoce asi pred dvoma rokmi. Mám 67 rokov a môj vnuk Martinko mi pod stromček venoval hokejku. Potom sa opatrne informoval či by som mu ju nemohla niekedy požičať.
Ďakujeme vám za všetky vaše maily, aj za vašu celoročnú, a v mnohých prípadoch aj dlhoročnú priazeň. Prajeme vám krásne a pokojné Vianoce, pod stromčekom nejaký ten knižný objav a hlavne veľa zdravia.
Na stretnutie v prvej novoročnej relácii o dva sa týždne tešia - Pavol Prelovský a Dado Nagy.
