! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Jeff Zentner: Farby smútku

Každý sa so stratou vyrovnáva inak, hlavne keď vinníka máte priamo pod nosom. Carverovi hrozí, že ho pošlú do väzenia a vôbec tomu nepomáhajú nenávistné pohľady ľudí a záchvaty paniky. Je ťažké nájsť v takejto situácii novú nádej na lepšie časy, ktoré sa ani nezdajú reálne.

Smrť Vašich troch najlepších kamarátov, nie je niečo s čím by ste sa stretávali každý deň. A už vôbec nie, keď im pred tým pošlete esemesku, ktorá ich pravdepodobne stála život. Asi vám už došlo, že tento príbeh je iný ako tie ostatné. Je to citlivé, silné, dojímavé a hlboké. Pri čítaní vám navrie hrča v hrdle a poplačete si. Popri tom si uvedomíte silu rodiny a priateľov, a to, že si ich máte vážiť každý jeden deň. Že si musíte užívať každý jeden deň naplno, lebo neviete čo bude o hodinu, o dve, či zajtra. Uvedomíte si, že niektoré rozhodnutia už nejde zvrátiť a niekedy je lepšie len počúvať a cítiť prítomnosť toho druhého. Po prečítaní knihy Farby smútku sa začnete pozerať na svet inak a zmení Vás to.

Autor vie ako človeka psychicky zničiť, ale potom ho aj znova poskladať. V tejto knihe presne vedel, kde pridať na gradácií a kde sa treba nechať uniesť myšlienkami. Práve preto Vám to príde veľmi skutočné.                                                                                                                                       

Len málokedy čítam knihu, kde každá postava má v mojom srdci miesto. A tu to tak bolo. Každá jedna bola originálna so svojím jedinečným príbehom, nech už bol akýkoľvek. Bolo zaujímavé sledovať ako sa popasujú s rôznymi nástrahami života. Je zaujímavé čítať o rozličných charakteroch a ich správaniach.

Kniha by sa za iných okolností čítala rýchlo, lenže pri takejto téme je to kus pomalšie čítanie. Niekedy si musíte oddýchnuť a spamätať sa z toho čo sa deje. Na druhej stránke, keď knihu vezmete do ruky na istý čas z nej nepustíte oči. Ten príbeh je natoľko originálny a hlboký, že toto Vás chytí za srdce či chcete alebo nie. Pretože myšlienky a posolstvo tejto knihy je príliš silné.

Ak máte možnosť prečítať si túto knihu, tak určite neváhajte. Je to síce kus smutnejšie, ale stojí to za to. To vám hovorím ja, čo nemám v obľube smutné knihy. Verím, že dáte na  môj názor a prečítate si aj tento literárny kúsok:).

← Predchádzajúci blog

Niklas Natt och Dag: 1794

Nasledujúci blog →

Michala Ries: Na úteku