Ďalším prehliadaním stránky súhlasíte s používaním cookies.

Niklas Natt och Dag: 1794

Autor: Marko Kacvinský, 29. apríla 2021
thumbnail

Kniha 1794 je priamym pokračovaním jej predošlého dielu. Príbeh sa znovu vracia do prostredia pochmúrneho Štokholmu, kde dráb Jean Michael Cardall je znovu na stope zločinu.

„Je život náš hodný námahy vari?

Že je to nepravda, tak sa mi marí!

Hľaď! Kam ukáže ruka,

Tam lebeňa kuká.

Tu jedna zbavená pozlátky krásy,

Hen bezoký vydriduch čeľuste tasí.“ 

Carl Michael Bellman,1794

Ústredný dej knihy sa točí okolo roku 1794. Po páde kráľa Gustáva, na ktorého obyvatelia mohli už len spomínať, svitala nová nádej, že sa kráľov verný priateľ Armfelt vráti z vyhnanstva a vyslobodí krajinu z poručníckeho režimu baróna Reuterholma, ktorý vládol železnou päsťou - kto nechcel skončiť v žalári, vyhýbal sa radšej pestrofarebným odevom a káve. Druhá kniha začína rok po udalostiach prvej knihy. Jean Michael Cardell, bezruký dráb číslo 27, s hrboľatou tvárou, ktorého všetci poznali z videnia, no za denného svetla sa mu neodvážili pozrieť do očí. Od zimy pochudol, prepadli sa mu líca, pohľad mal zastretý. Opretý o stenu, hľadiac do prázdna spomínal. Spomínal na minulý rok. Na Cecila. Vďaka nemu vtedy vedel, že znamená v tomto svete niečo. Mal pocit, že jeho hendikep už nie je takou prekážkou ako doteraz a neuberá mu na hodnote. Cítil sa niekým v službách polície. Smutne sa pozrel na miesto, kde bývala jeho ruka, ale videl tam len drevenú protézu. Pobral sa z krčmy domov. Matka mnohopočetnej rodiny, ktorá bývala oproti zastavila Cardellov výstup nahor. „Niekto za vami prišiel, pane. Pustila som ju dovnútra, aby na vás počkala.“ Mykol plecami a vyšiel hore. „Jean Michael Cardell? Volám sa Margareta Collingová a potrebujem, aby ste vyšetrili smrť mojej dcéry.“ 

1794 je decentným pokračovaním úspešného diela 1793. Posúvame sa ďalej ako v príbehových, tak aj v historických udalostiach. Kniha je rozdelená na štyri časti. Opisujú vždy inú časť príbehu, pričom ho taktiež neopisuje ani tá istá postava. Vnímajme ich ako štyri samostatné lietadlá, ktoré majú inú trasu, ale ich cieľ je rovnaký. Štýl písania knihy nám je dôverne známy z predošlého počinu. Je bohatý, na opise nešetrí detailmi. Vďaka nemu je možná perfektná vizualizácia samotného prostredia, v ktorom je príbeh zasadený. Pri prvých stránkach si človek musí zvyknúť, nakoľko to zo začiatku pôsobí takpovediac proti srsti, ale po prečítaní pár kapitol sa stane viac než familiárnym.

Nie je to typická detektívka.

Mnoho čitateľov detektívok pozná ich určité typy. Buď spoznáme vraha a čakáme na jeho víťazoslávne dolapenie, alebo jeho totožnosť zostáva nepoznaná až do veľkolepého odhalenia. Toto dielo však na mňa nepôsobí ako nejaká typická detektívka. Kladie sa tu výrazný dôraz na postavy a budovanie vzťahov k nim. Poznáme ich osudy, nálady, názory a trápenia a to vytvorí puto, vďaka ktorému sa nám nechce stotožniť s osudmi hlavných hrdinov. Kniha disponuje aj nádhernými zvratmi, ktoré vyvolajú celkom určite u čitateľa emócie. Veľmi sa tu nehrá na to, kto stojí za brutálnou vraždou, ale skôr ako dopadnú jednotlivé príbehy a osudy postáv.

Realita vtedajších dní a kruté osudy mnohých ľudí tej doby ma nútili reflektovať, ako sa dnes máme dobre. Autor často spomína pre niekoho možno aj nechutné detaily v podobe prostitútok, chorôb, výkalov a ľudskej mizérie. V tých časoch boli choroby na dennej báze a čistotu tamojšie priestory ani nevideli. Je to smutný fakt, že častokrát boli deti nútené žiť na ulici a nie raz boli terčom zvrátených chúťok veľkomožných pánov, len aby prežili zo dňa na deň . Celý život plebsu sa točil len okolo alkoholu a uspokojovania túžob so ženami nižších mravov. Sú to možno nepríjemné detaily, ale potrebné preto, aby sme si pamätali, že nie všetko bolo kedysi ružové. Dnes sa máme naozaj ako v bavlnke a aj tak sa stále sťažujeme, že nám niečo chýba.

Pre každého, kto by si rád prečítal vynikajúci román spojený s detektívou a históriou vtedajšej doby, je kniha 1794 potrebným kúskom.

 

Produkty