Joan M. Wolf: Ukradnuté detstvo

V noci z 9. na 10. júna 1942 vtrhli do domovov obyvateľov jednej českej dedinky Lidice nacistickí vojaci a odvliekli z nich všetky ženy a deti. Mužov a chlapcov do 15 rokov donútili  zhromaždiť sa na Horákovom statku na kraji obce, aby ich tam všetkých do jedného zastrelili. Stalo sa to niekoľko dní po atentáte na protektora Heydricha, ktorý síce nevyšiel presne tak, ako mal, ale krátko na to niektorí Česi prejavili odpor a pripravovali odboj. „Po bleskovom vyšetrovaní dospela nacistická tajná polícia k záveru, že existuje spojitosť medzi odbojármi a dedinkou Lidice, ležiacou 15 km od Prahy. Neskôr sa však zistilo, že nikto z Lidíc atentátnikom nepomáhal, ale už bolo neskoro. Hitler stihol vykonať svoju pomstu.“

Toto sa žiaľ naozaj stalo, dedina Lidice bola zrovnaná so zemou, dokonca boli vymazané všetky písomné zmienky o obci aj v oficiálnych záznamoch.

Prečo to spomínam?

Lebo tam sa to všetko začalo, v Lidiciach, Tam vyrastala hlavná hrdinka knihy – 11-ročná Milada spolu so svojou mamou, otcom, bratom, sestrou a starkou. Až jedného dňa ich v noci zobudil krik vojakov a donútil ich zbaliť si narýchlo zopár vecí a opustiť svoj domov.

Román Ukradnuté detstvo je teda príbehom o mladom dievčati, ktoré sa ocitlo medzi mnohými lidickými dievčatami, ktoré sa mali stať Nemkami. V tzv. Lebensbornoch ich mali pretvoriť, prevychovať na árijské deti, ktoré si po výcviku mohli adoptovať niektoré nemecké rodiny.     

Kniha je dojemným skutočným príbehom s fiktívnymi postavami z vojnového obdobia. Kto sa rád začítava do tohto druhu literatúry, Ukradnuté detstvo bude tou správnou knihou. Je však podaná jednoduchým štýlom, keďže dej rozpráva malé dievča. Zároveň to nepôsobí až tak drsne ako iné vojnové príbehy. Dokonca tu nejde vôbec o otázku holokaustu, teda Židia na rozdiel od iných podobných kníh tu vôbec nevystupujú.

Román nemá ani dvesto strán, takže ho prečítate rýchlo. Dôležitou postavou je jedenásťročná Milada, ktorá čitateľa sprevádza celou knihou od začiatku až do konca. Samotný dej sa mení najmä miestami. Začína v Lidiciach, pokračuje v poľskom pohraničí a následne v mestečku Puschkau a nakoniec druhým Miladiným domovom vo Furstenbergu neďaleko Ravennsbrucku.

Dievčatá v prevýchovných domovoch sa postupne menia na slušné, vzdelané a prispôsobivé Nemky. Dostávajú nové mená, učia sa výhradne v nemčine a pripravujú sa na nový život v nových rodinách. Nielen že postupne zabúdajú svoj rodný jazyk, ale aj ich spomienky na ich predošlý domov blednú, až niekedy úplne zmiznú. A s nimi sa stráca aj nádej návratu domov.  

Aký osud ich nakoniec čaká, čo sa stane s Miladou a jej rodinou, sa dočítate práve v tomto príbehu.

Ak hľadáte niečo oddychové aj keď s neľahkou témou, určite odporúčam knihu Ukradnuté detstvo z vydavateľstva Motýľ.

Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej, ktorú môžete nájsť aj na Instagrame pod menom https://www.instagram.com/terez_cita/