Literárna revue 7/2020

Krásny sobotný večer, vitajte pri počúvaní veľkonočnej Literárnej revue rádia Slovensko. Už o chvíľu vás svojou domácou knižnicou prevedie filozof, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg prof. Miroslav Marcelli a v druhej hodine sa telefonicky spojíme so spisovateľom Jurajom Šebom, ktorý vám predstaví svoju novú knihu Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave v rokoch 1960 – 1989. Aspoň pomyslene sa tak dostaneme na miesta, kam sme sa kedysi chodievali socializovať. Niektoré z nich ešte existujú, iné sú už iba v spomienkach alebo na fotografiách. Čakajú vás aj knižné tipy, ukážky z troch úplne nových kníh, dve stršie a mailová súťaž na záver. 

Hudobne nás bude sprevádzať izraelský džezový kontrabasista a skladateľ Avishai Cohen a príjemné počúvanie vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy. 

 

Sviatok Veľkej noci je symbolom premeny, znovuzrodenia a nádeje. Veľkonočná sobota sa tradične spájala s novým ohňom a svetlom a naši predkovia v sobotu zapaľovali veľkonočnú sviecu - paškál.

Tohtoročná Veľká noc je trocha iná – nielen v rodinách a kostoloch. Vydavatelia sa vzhľadom na situáciu rozhodli vydanie viacerých kníh posunúť na neskôr a preto vám dnes ponúknem iba tri knižné novinky. A začnem poviedkou, ktorú vnímam ako krásnu metaforu Veľkej noci a znovuzrodenia. Je vtipná, rozmarná, dojímavá a má pekný veľkonočný názov – Vajíčko. 

Jej autorom je český novinár a spisovateľ Ludvík Aškenázy, ktorý dospieval v období druhej svetovej vojny. Ako mladík židovského pôvodu ušiel pred fašistami do Ruska, stal sa členom československého armádneho zboru, po vojne pracoval ako novinár v rozhlase, precestoval kus sveta, pod vplyvom komunistickej ideológie písal svoje prvé reportáže a poviedkové knihy veľmi často z perspektívy tzv. malého človeka o veľkých a vážnych veciach.

Ludvík Aškenázy sa stal známym najmä svojimi knihami pre deti. To bolo ešte v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, kým v roku 1968 emigroval do Nemecka. Posledných desať rokov svojho života prežil v talianskom Bolzane so svojou ženou Leoni Mannovou – dcérou nemeckého spisovateľa Henricha Manna.

Tu je teda moja obľúbená poviedka od Ludvíka Aškenázyho – Vajíčko - príbeh  znovuzrodenia mladého roztopašného chlapca vám prečíta Roman Pomajbo.

 

V minulej relácii sme navštívili pracovnú knižnicu Daniela Heviera a dnes vás pozývam do domácej knižnice filozofa, spisovateľa a vysokoškolského pedagóga prof. Miroslava Marcelliho, ktorá je umiestnená v jeho pracovni v petržalskom byte. Knihy pokrývajú dve až tri steny od zeme až po strop, a samotné knižničné police predtým patrili editorke pána Marcelliho – pani Magde Pechovej. 

 

Druhá dnešná ukážka pochádza zo staršej knihy súrodencov Arkadija a Borisa Strugackých Pondelí začíná v sobotu. Vo svojej vlasti v Sovietskom zväze vydali zvyčajne za pomerne dramatických okolností asi 30 vedecko fantastických románov a noviel. 

Keďže ich diela často karikovali sovietsku skutočnosť, museli istý čas písať aj pod pseudonymom. Arkadij Strugackij býval v Leningrade, Boris v Moskve a svoje spoločné diela spolu písali a vymýšľali na chate.  

Hlavnou postavou knihy Pondelok sa začína v sobotu je programátor Alexander Privalov, ktorý počas dovolenky vezme dvoch stopárov a tí ho presviedčajú, aby v ich meste prespal a dokonca mu aj ponúknu prácu. Mestečko vyzerá rovnako ako hociktoré iné, má však zaujímavé múzeum – Domček na stračej nôžke, v ktorom funguje Výskumný ústav čarov a kúziel. Práve tam má Privalov nastúpiť ako programátor. To však ešte netuší, čo všetko ho čaká. Stretne sa s lakomou správkyňou múzea – babou Jagou, hovoriacim zrkadlom, depresívnym sklerotickým kocúrom, a množstvom iných podivností. Jednou z nich je aj stretnutie so zázračnou šťukou, ktorá by mala ľuďom plniť želania. 

Privalov o to však príliš nestojí... začne pracovať pre Výskumný ústav čarov a kúziel a všíma si ako tu fungujú rôzne oddelenia – napr. oddelenie zmyslu života alebo lineárneho šťastia. Veľmi vtipná kombinácia rozprávky, sovietskej reality a vedy, resp. pseudovedy.

Ukážku z knihy Arkadija a Borisa Strugackých Pondelí začíná v sobotu vám v preklade Dušana Babjaka prečíta Boris Farkaš.

 

Príjemný sobotný večer, ešte stále počúvate Literárnu revue rádia Slovensko, v ktorej vám dnes ponúkneme ukážky z troch knižných noviniek a spisovateľ Juraj Šebo vám predstaví svoju novú knihu Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave v rokoch 1960 – 1989. Porozprávame sa telefonicky, a kým sa tak stane, ponúkam vám ešte tri knižné tipy. O tom aké knihy ich v poslednom čase zaujali vám porozprávajú filozof prof. Miroslav Marcelli, herec Michal Kubovčík a člen skupiny Hex Fefe, čiže Martin Žúži.  

Toľko dnešné knižné tipy prof. Miroslava Marcelliho, Michala Kubovčíka a Martina Žúžiho. 

 

A teraz sa prenesieme do šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokov do prostredia známych, aj menej známych bratislavských kaviarní, krčiem a vinární. 

Zaspomíname si na kaviareň hotela Carlton, Štefánku, kaviarne Luxor, Savoy, Dax, Astóriu, Berlínku, Krym, Grandku, Metropolku, Redutu, Alžbetku, ale aj Jalta bar, Perugiu, Kryštal bar, a potom slávne krčmy ako – Albrecht, Beseda, Fajka, Hasič, Funus, Ponorka a mnohé iné. Rozprávanie Juraja Šeba o ich atmosfére a panoptiku čašníkov, štamgastov a zaujímavých postavičiek dotvárajú fotografie Karola Kállaya, Antona Šmotláka a Antona Podstraského. 

 

Už som spomínal, že vydanie mnohých kníh sa dôsledkom koronavírusu a opatrení s ním spojených posúva na neskôr. Jedným z titulov, ktorého vydanie sa neposunulo a kniha vychádza začiatkom budúceho týždňa je veľmi zaujímavý román QualityLand nemeckého pesničkára, standupistu a spisovateľa Marca Uweho Klinga. Tento autor z hrozieb digitálnej prítomnosti vystaval satirickú verziu budúcnosti. Príbeh sa odohráva v QualityLand, kde je všetko prispôsobené optimalizácii života pomocou algoritmov. Služba QualityPartner vám vyhľadá ideálneho partnera, osobný asistent ukrytý v uchu vás dovedie tam, kam sa potrebujete dostať, a androidi v dronoch vedia, že večer po náročnom dni potrebujete kartón piva, skôr ako naň dostanete chuť. Ľudia, roboti a algoritmy obývajú spoločný svet, všetko je súčasťou korporácií, každý patrí k istej spoločenskej triede, všetko sa dá vyčísliť. 

Peter je bezvýznamný správca lisu na kovový odpad, ktorého dlhoročná priateľka opustí, len čo ju QualityPad upozorní na lepšie možnosti. Lenže Peter si si začal všímať, že robotickí spoluobčania QualityLandu čelia existenciálnej kríze. Je tu dron, ktorý má fóbiu z lietania, sexrobot s poruchou erekcie, vojnový robot s posttraumatickou stresovou poruchou. A Peter dostane pokyn, aby všetky chybné umelé inteligencie zničil. On však cíti, že práve títo nedokonalí roboti sú mu omnoho bližší ako ľudia, ktorí sa správajú ako naprogramovaní.

Ukážky z knihy QualityLand vám v preklade Svetlany Žuchovej prečíta Vlado Kobielsky. 

 

Druhá dnešná novinka vychádza takisto už o pár dní. Ide o román Kate Quinovej – Lovkyňa. Prináša niekoľko prelínajúcich sa dejových línií, ktoré prepája postava nebezpečnej nacistickej vrahyne. 

Sedemnásťročná Jordan McBridová vyrastá v povojnovom Bostone a túži stať sa fotografkou. Jej ovdovený otec si nečakane privedie do domu snúbenicu a Jordan je nadšená. Lenže čosi ju na tejto rakúskej vdove s príjemným hlasom znepokojuje. Má pocit, že v ich dome striehne nebezpečenstvo, a tak začne pátrať po minulosti svojej nevlastnej matky. A zistí prekvapujúce skutočnosti. Ukážku z knihy Kate Quinovej Lovkyňa vám v preklade Tamary Chovanovej prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.

 

Posledná dnešná knižná novinka pochádza z debutového románu slovenskej autorky Kataríny Fedorovej Úspešníci. Názov je kalkovým prekladom anglického slova succeders – čiže, tí ktorým sa darí. Úspešníci sú vtipným románom o hlade po uznaní a hrôze zo zlyhania. S cynickou úprimnosťou rozvíjajú príbeh lekárky, ktorá svoju prácu, mužov aj deti vníma inak. Dej sa odohráva v reáliách slovenského zdravotníctva, ktoré autorka dôverne pozná. S nezvyčajnou otvorenosťou pomenúva skutočné pocity hrdinky ukryté za predstieranou nehou, vášňou a záujmom.

Ukážku z knihy Úspešníci vám prečíta Lucia Vráblicová.

 

V minulej relácii sme sa vás pýtali: Ako sa volá mesto, ktoré opísal fínsky prozaik Pasi Ilmari Jääskeläinena vo svojom románe Magický průvodce městem pod pahorkem? Je to siedme najväčšie mesto Fínska.

Medzi prvými odpísal Miroslav Špánik, ktorý napísal: Dej knihy Magický průvodce městem pod pahorkem od Pasi Ilmari Jässkälainena sa odohráva vo fínskom meste Jyväskylä. No a v názve spomenutý pahorok sa volá Harju.

 

Pánovi Špánikovi posielame knihu, rovnako ako ďalším poslucháčom: Oľga Klimková, Katarína Hrbálová, Jano Hudák, Monika Kádeková, Simona Ďurdíková.

 

A 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei získava Martin Lazor. Gratulujem. 

 

Dnešná mailová súťažná úloha znie: Napíšte mi, aké zaujímavé zvieratá chovali známi spisovatelia. 

 

Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte opäť o knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei.

 

A to je z dnešnej Literárnej revue všetko – buďte zdraví a prežite krásne, hoci domácke veľkonočné sviatky. Na stretnutie o dva týždne sa tešia Andrej Mračna a Dado Nagy.