Soren Sveistrup: Gaštanko

Avšak v tejto recenzii chcem predovšetkým vyzdvihnúť jeho spisovateľský talent a štýl, ktorý ukázal práve v napínavom trileri Gaštanko. 

Ide o výbornú škandinávsku detektívku konkurujúcu trilógii Stiega Larssona Millenium.  Je to rozhodne kniha, ktorá si zaslúži všetku pozornosť.

Dej sa odohráva v dánskej Kodani, v úvode začína v roku 1989, ale následne pokračuje v súčasnosti. Do politického života sa vracia ministerka sociálnych vecí Rosa Hartungová, ktorá načas prerušila svoju prácu, keď jej pred rokom uniesli a zavraždili dcéru. Páchateľ bol dolapený, odsúdený a už pyká za svoj zločin.

Prípad je pre dánsku políciu úspešne uzavretý. Ale len do dňa, keď nájdu na predmestí Kodane zavraždenú ženu. Na mieste činu okrem tela vyšetrovatelia objavia gaštanovú figúrku s odtlačkom zmiznutej dcéry ministerky. Ako je to možné? Dievča zmizlo pred rokom, jeho vraha zatkli, aj keď jej mŕtvolu nikdy nenašli.

Tento záhadný prípad dostávajú na starosť dvaja detektívi – dvojica, ktorá si od začiatku nevie nájsť k sebe cestu. Naia Thulinová, skúsená policajtka z kriminálneho oddelenia a dánsky kolega Mark Hess, ktorého poslali po istých ťažkostiach z Europolu späť domov.

Veľa skutočností nedáva zmysel v tomto záhadnom úmrtí ženy, ale napriek tomu sa dvojica vyšetrovateľov nevzdáva. Najmä nie po tom, čo objavia ďalšiu zavraždenú ženu, a potom ďalšiu. Kto je vrahom žien? Prečo si zámerne vyberá len ženy? Tieto otázky si kladie aj samotný čitateľ, keď obracia jednu stránku za druhou.

Autor to vymyslel dobre, keď v knihe vytvoril veľa záhad a napínavý dej s jedinečnou zápletkou dávkuje postupne v pomerne krátkych kapitolách. Dokonca neskáče do minulosti, s výnimkou úvodu, kde sa to vlastne všetko začalo.

Samotné postavy sú reálne vykreslené a majú dobré aj zlé vlastnosti. Na samotného páchateľa je naozaj ťažko v tejto knihe prísť, aj keď v jej druhej polovici už čo to tušíme. Záver je stúpajúcim napätím vyšperkovaný veľmi dôsledne. Zvádzanie na falošné stopy je takisto vymyslené šikovne, autor nenecháva nič na náhodu. Rovnako ako vrah v deji, aj autor domyslel každý detail a to je to čaro, ktoré kniha Gaštanko má.

Mnohé surovosti ako amputovanie končatín, pílenie a lámanie kostí a mäsa, ktoré sú v hre s gaštanovými figúrkami je súčasťou tohto žánru. Pre priaznivcov kriminálnej literatúry to nie je nič nové, jednoducho to v takýchto knihách musí byť. Figúrky z gaštanov, ktorým raz chýba jedna ruka alebo obe ruky, prípadne aj noha sú charakteristickým podpisom vraha, ktorého je ťažké uhádnuť, nie to ešte chytiť.  

Kniha Gaštanko má veľa silných momentov, kedy až mráz behá po chrbte a občas si prajeme, aby s tým už páchateľ prestal. Ale i tak nás ženie túžba dozvedieť sa, čo je za tým všetkým, kto sa skrýva za maskou vraha. Môže ním byť naozaj hocikto. Záver nás o tom určite presvedčí.

Ak mám ohodnotiť túto knihu, je to jedna z najlepších detektívok, aké som v poslednom čase prečítala. Nenechá vás totiž vydýchnuť, až kým sa nedočítate k poslednej kapitole.

Vynikajúci debut. Možno by si Naia a Hess z Gaštanka zaslúžili riešiť aj ďalší prípad, nech sa máme my čitatelia na čo tešiť.                         

 Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej, ktorú môžete nájsť aj na Instagrame pod menom https://www.instagram.com/terez_cita/