Knižné kamarátstva

John Boyne: Neviditeľné besy srdca

John Boyne: Neviditeľné besy srdca
John Boyne: Neviditeľné besy srdca

Keďže je sama a bez prostriedkov, neostáva jej iné, len zveriť narodené dieťa mníškam a dúfať, že mu nájdu vhodnú rodinu. Adoptívni rodičia pomenujú chlapca Cyril a správajú sa k nemu ako k cudziemu. Vďaka nim sa však neskôr stretne s Julianom Woodbeadom, ktorý mu načisto zmení život, lebo sa doňho zaľúbi. Tak sa niekedy v polovici minulého storočia začína strastiplná tragikomická odysea homosexuála v katolíckom Írsku, ktorá sa končí takmer až v súčasnosti. 

Úprimne priznávam, že som sa k Johnovi Boynovi dostal viac-menej náhodou. Je síce pravdou, že film Chlapec v pruhovanom pyžame som videl niekoľkokrát, no je to len nedávno, čo som zistil, že jeho príbeh vychádza z knihy, ktorú sám napísal. Do Neviditeľných besov srdca, ktoré na slovenský knižný trh priniesol Slovart, som sa pustil po nadšených recenziách na sociálnej sieti Goodreads a musím povedať, že rozhodne neľutujem, práve naopak.

Vyrastať po druhej svetovej vojne v prísne katolickom Írsku ako homosexuál musí byť nesmierne náročné. Hlavný hrdina knihy Cyril Avery nemal rozhodne na ružiach ustlané a množstvo silne emocionálnych, a predovšetkým smutných udalostí ho sprevádzalo praktický celý život. Už od úvodu sme svedkami toho, ako sa so svojim osudom musí vysporiadať. To, či sa mu to napokon podarilo, nechávam na vás, po prečítaní knihy.

Neviditeľné besy srdca ma chytili už od samého začiatku a knihu som zhltol v priebehu jedného víkendu, a to aj napriek svojej dĺžke (cca 650 strán). Nenudil som sa ani len sekundu a nenašiel som v texte ani len stranu balastu. Skutočne si nespomínam, kedy som to o niektorej knihe, obzvlášť takéhoto rozsahu, mohol povedať. Vysoko oceňujem najmä skutočnosť, že prevažnú časť knihy tvoria skvelo vypointované dialógy, ktoré dostali prednosť pred siahodlhými opismi čohokoľvek. Neviem si predstaviť, koľko napísanie tejto knihy autorovi muselo trvať, ale zvládol to dokonale.

Hoci sme ešte len v prvej tretine kalendárneho roka, nebojím sa sebavedomo prehlásiť, že Neviditeľné besy srdca sú jednou z najlepších kníh, ktoré som v roku 2020 čítal. Ide o príbeh, ktorý by si zaslúžil prívlastok "napísal ho sám život". Pri čítaní Neviditeľných besov srdca som sa niekoľkokrát neubránil porovnávaniu s Malým životom, no tentokrát som necítil potrebu knihu zakaždým odkladať, nakoľko obsahuje oveľa menej naturalistického obsahu, čo však neznamená, že ma niekoľkokrát nezasiahla rovnako ako román Yanagiharaovej. Knihu odporúčam skutočne každému, doprajte si silný zážitok. 10/10.

 

 

← Predchádzajúce

Literárna revue 11/2020

Ďalšie →

Lev Nikolajevič Tolstoj: Anna Kareninová