Knižné kamarátstva

Jonathan Safran Foer: Tu som

Jonathan Safran Foer: Tu som
Jonathan Safran Foer: Tu som

Poďme pekne po poriadku. Autor, u nás možno nie tak známy, ale i tak si tými pár prekladmi získal svoju čitateľskú obec, ktorá sa stále viac a viac teší na jeho ďalšie knihy. Lebo meno Jonathan Safran Foer je v čitateľskom svete značka kvality. Na knihu Tu som som sa práve preto veľmi tešila. A tá obálka? Skvelá!

Pýtate sa o čom je kniha? Pre mňa najmä o pocitoch, ktoré vyvoláva. A tie boli rôzne. Zo začiatku trochu zmiešané, postupne čoraz viac radostné, no neskôr opäť pletúce sa s tými zmiešanými. Popravde som nevedela, čo si mám o knižke myslieť. Bola som si však istá, že myšlienky, ktoré autor v príbehu podsúva čitateľom, sú brilantné, a mali by sa dostať k čo najviac ľuďom. Čo sa však týka dejovej línie, pre mňa bola trochu slabšia ako v jeho iných knihách. Zavše som sa pristihla, že sa musím do čítania nútiť a to nie je vôbec dobré. No musím povedať, že aspoň početné dialógy medzi rodinnými členmi ma utvrdzovali v tom, že by som mala pokračovať v čítaní. Tieto dialógy dávali príbehu akúsi šťavu.

Vzťahy a problémy odohrávajúce sa v židovskej rodine Blochovcov patria azda k nosnej línii príbehu. Pozorovať ich niekoľko týždňov bolo zaujímavé. Vzťahy medzi nimi sa menili a v závere, ktorý bol pre mňa najlepšou časťou príbehu, sa vďaka rozprávaniu Jacoba (otca) posúvame o mnoho rokov neskôr a zisťujeme, ako všetko dopadlo. Okrem tejto reálnej ukážky rodinných trápení tvoria druhú líniu príbehu problémy vo svete. V Izraeli dôjde k zemetraseniu a následne k vojne. A aj keby sa tak nemuselo zdať, práve táto katastrofa rodinu Blochovcov aspoň na malý moment opäť spojí. Každý sa však musí rozhodnúť, kde je jeho miesto.

Kniha Tu som by sa mohla páčiť čitateľom, ktorí sa zamýšľajú nad fungovaním manželstva, prekonávaním kríz (či už tých vo vzťahoch alebo vo svete), nad postupným sa odcudzovaním blízkych ľudí či tým, ako dokáže jedno nešťastie ovplyvniť celý svet.

Milovníkov Jonathana Safrana Foera by však najmä pre to, čo očakávajú, mohla sklamať.

Aj napriek tomu vám knihu odporúčam, lebo majstrovstvo príbehov nespočíva iba v tom, že nadchnú čo najviac ľudí.      

 

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. 

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy

← Predchádzajúce

Margaret Atwood: Príbeh služobníčky

Ďalšie →

Jodi Picoultová: Veľké maličkosti