! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Margaret Atwood: Príbeh služobníčky

Orwella som nečítala (chystám sa tento rok), ale mne vyskočí obraz zlého fungovania sveta. Hlavná hrdinka, ktorá sa zamiluje, snaží sa ochrániť všetkých okolo seba, silná, múdra, chce bojovať proti neprávosti, nevie sa stotožniť s fungovaním štátu, ľudí, s pravidlami, príkazmi a je v nej istý znak rebelstva. Donedávna bola toto moja predstava o dystopii. Ako som sa len mýlila !

Lepšie nikdy neznamená lepšie pre každého, vraví mi. Pre niektorých to vždy znamená horšie.

Na začiatku som bola veľmi zvedavá, aká bude táto kniha. Predsa len, kniha má už svoje roky, nie je to najnovšia záležitosť, tak som si celkom nevedela predstaviť, ako to bude fungovať s mojím vnímaním dystopie. No už od prvej stránky ma kniha neskutočne chytila. Síce som na začiatku bola prekvapená z toho, aký má autorka štýl písania (moc opisný, miestami až zložitý spôsob vyjadrovania), ale časom sa mi zapáčil a zvykla som si naň.


Príbeh nám ponúka náhľad na spoločnosť Ameriky, resp. to, čo z nej ostalo. Nachádzame sa v prostredí, kde zúria občianske vojny a ekologické katastrofy, následkom čoho rapídne klesá pôrodnosť. Ženy, ktoré sú plodné a dokážu vynosiť dieťa sú veľmi vzácne, a tak sa stávajú Služobníčkami, ktoré musia vynosiť dieťa Veliteľom, resp. ich manželkám, ktoré toho nie sú schopné.

Služobníčka musí do určitého času Veliteľovi porodiť dieťa, ak sa tak nestane, bude uvrhnutá do Kolónii, kde život nie je zrovna najľahší a úmrtnosť je dosť vysoká (radiácia, zlé podmienky a pod.). Ak sa jej podarí porodiť zdravé dieťa, tak sa následne dostáva do ďalšej rodiny, k ďalšiemu Veliteľovi, aby bola aj jemu "nápomocná."

Dej vypráva hlavná postava - Fredová, ktorá je Služobníčkou. Jej rozprávanie nie je chronologické, pretože sa vždy vracia k svojej minulosti, následne potom k prítomnosti a takto pokračuje počas celej knihy. Nepredkladá celé fakty hneď naraz, ale postupne nám vysvetľuje fungovanie Gileádskej republiky, práva, či nepráva žien, mužov, rozdelenie spoločnosti, jej minulosť, ale hlavne to, že v tomto období už nemá miesto láska a telesná túžba.

Všetko je robené automaticky, ženy nemajú právo si vyberať mužov a vlastne ani muži ženy. Všetko riadia určití ľudia, a ak sa niekto proti nim, proti fungovaniu spoločnosti postaví, tak ho čaká jedine smrť.

Ženy v tejto knihe nemajú také vymoženosti ako napríklad my. Nemajú líčidlá, nemajú dokonca ani krémy, pretože sa nemusia páčiť Veliteľom. Sú tu iba od toho, aby porodili deti. Ich jedinou úlohou je zdravo sa stravovať. Na ne dohliadajú ďalšie ženy, ktoré sú neplodné, ale snažia sa im vštepovať myšlienky fungovania dokonalej spoločnosti, kde nemajú miesta časopisy, kozmetika, knihy, láska, rodina...

Hlavná hrdinka nie je ako klasická hrdinka v dystopických románoch. Je skôr pasívna, často v depresii, spomienky na minulosť ju mučia, túži po slobode, ale je bezradná, nedokáže proti všetkému bojovať. Odcudzuje každý kúsok, každé zaobchádzanie, ale znaky rebelstva sú pre ňu cudzie. Aj keď sa pokúsi urobiť niečo proti pravidlám, stále sa zamotáva vo svojej pavučinke depresií , bez snahy "zachrániť svet."

Nepoznáme jej pravé meno, prostredníctvom spomienok nám odhaľuje, ako to všetko začalo, aká je jej minulosť a akú bolesť v sebe nosí. V niektorých momentoch vám bude jej osud trhať srdce, budete chcieť zakročiť, pomôcť, zmeniť pravidlá a na konci zostanete so zimomriavkami na tele pýtajúc sa "Čo ďalej?"

Chcem, aby si ma vážili spôsobom, akým si ma tu nevážia, chcem byť viac ako len cenná.

Margaret Atwoodová vytvorila dokonalý príbeh, svet, v ktorom má všetko svoje pravidlá. Svet, v ktorom ženy nemajú práva, sú iba "vecami", ktoré muži vlastnia, svet, v ktorom musia ženy poslúchať, nemôžu sa slobodne vyjadriť, nemôžu sa slobodne pohybovať či rozprávať. Celý tento svet vám príde reálny, ale bez možnosti porozumieť. Taktiež vám podsúva, že nielen Služobníčky sa musia cítiť vo svojej roli "zle", ale aj manželky Veliteľov.

Nedostatok lásky, smútok za dobrými časmi, nemožnosti niečo urobiť, oslobodiť sa, si vás získa a roztriešti vaše srdce na milión kúskov, rovnako ako to moje.


Za recenziu ďakujeme babám z Na krídlach kníh.

Pozrite si ich môžete aj na instagrame: @nakridlachknih

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 7/2018

Nasledujúci blog →

Jonathan Safran Foer: Tu som