Julien Sandrel: Izba zázrakov

Telma, dcéra so štyrmi krížikmi na chrbte, slobodná matka, ktorá si svoj život zakladá na budovaní vlastnej kariéry. Odpoveď nie nepozná. Víkend pre ňu neznamená čas strávený s rodinou a služobný telefón jej ,,prirástol k ruke“. Vlastnej mame sa vyhýba z dôvodov, ktoré ani ona sama nedokáže pomenovať, no nejaké tento stav určite vyvolali. Dospievajúci syn ju vytáča svojou tvrdohlavosťou a nedochvíľnosťou, pritom veľmi dobre vie, že si potrpí na presné dodržiavanie vopred stanovených plánov. Jeden deň všetko zmení. Sobota, ktorú mala venovať svojej matke a synovi obráti život hore nohami celej rodine. Telefón zazvonil a súbežne s ním otvoril ústa aj jej syn. Prijala hovor a syna zahriakla, veď predsa vidí, že má dôležitý prípad.

,,Keď si to slovo dnes vybavím, keď niekto použije výraz ,,naliehavý prípad“,

naberá úplne iný význam.“

Snaha zdôveriť sa vlastnej mame sa zmenila na vzdor. Veril, že po týždni, keď si pre ňho nenašla ani chvíľku, bude sobota tým správnym dňom. Nebyť ,,dôležitého prípadu“, prebudil by sa v nej materinský inštinkt. Videla by to, čo ostatní nevidia. Vycítila by, čo sa v druhom človeku deje. Hlboko v jeho vnútri. No telefón zazvonil. Žena, ktorá v ten deň nemohla byť so svojimi deťmi, pretože musela pracovať, nedokázala zabrániť zrážke s chlapcom. Vyrútilo sa jej do cesty dieťa, ktoré len zúfalo potrebovalo svoju mamu. Dieťa snažiace sa zo všetkých síl zaujať jej pozornosť.

,,Keby som sa len mohla vrátiť o niekoľko minút naspäť, bola by som pozornejšia.

A keby som mohla vrátiť niekoľko mesiacov,

ba rokov, toľko vecí by som zmenila.“

Bolesť však vnikne oveľa hlbšie, ak si uvedomíte, že človeka, pre ktorého žijete, Vaše dieťa, vôbec nepoznáte. Neviete aké má sny, čo ho trápi. Prejavy lásky ste odkladali na neskôr, pretože Vám práca zaberala väčšinu času a brala všetku energiu.

Potom, čo Telma náhodne objavila v Ľudovej izbe zošit jeho snov, rozhodne sa žiť ich namiesto neho. Zrazu sa z nej stala iná mama. Otvorenejšia, veselšia, uvoľnenejšia. Dokázala prejaviť svoje city.

,,Mama ako má byť.“

Vydavateľstvo Lindeni ponúka čitateľovi obraz dnešnej uponáhľanej doby. Táto útla kniha nám má otvoriť oči skôr ako bude neskoro pre nás či pre našich blízkych. Zamyslime sa. Čomu venujeme najviac času? Vieme sa zastaviť a porozprávať sa bez toho, aby nás z kontextu neustále vytrhával zvuk telefónu alebo ,,dôležité prípady“? Ako dobre poznáme svoje deti, manžela, manželku, mamu ...? Uznanie a záujem rodičov sú pre dieťa veľmi dôležité. Nedovoľme, aby sa z nás stali ľudia pohltení prácou. Ľudia sebeckí, zahľadení do seba. Nečakajme, kým náhodne natrafíme na izbu zázrakov, vytvorme si ju.

Ak Vás príbeh tejto knihy stále neoslovil, pozrite sa na jej obálku. Farba sa vo vode rozpíja dovtedy, kým voda nevyschne. Nebude to rovná čiara, ani farba jedného odtieňa, pretože ten sa prispôsobí momentálnym podmienkam. Dokonalé stvárnenie lásky matky. Neexistuje jej začiatok a koniec. Existuje len okamih, kedy nás táto láska úplne pohltí.

,,Počula som mamu. Ja som bola tá mama.

– Ľúbim ťa, Ľudo.

Pozrel sa na mňa.

Myslím, že sa na mňa usmial.“