Katarzyna Boni: Ganbare! Workshopy smrti

Katarzyna Boni je poľská reportérka a spisovateľka. Špecializuje sa na písanie o Ázii, bývala a pracovala štyri roky v Japonsku, Číne, Kambodži, Thajsku, Indonézii a na Filipínach. Kniha Ganbare! Workshopy smrti je jej knižný debut za ktorý získala literárnu cenu Gryfia- udeľovanú ženským autorkám a postúpila s ňou do finále prestížnej reportérskej ceny Niké.

Ganbare! Slovo, znejúce v úvode knihy, zároveň začiatok všetkého. Presnejšie povedané od 11. marca 2011 slovo, ktoré v Tóhoku, severozápadnom regióne Japonka zničenom cunami, sa opakuje najčastejšie.

Prvá kapitola knihy sa venuje živelnej katastrofe. Domy, kaviarne, nemocnice, školy, boli, ale už nie sú. Koľko bolo vlastne vĺn? Niektorí tvrdia, že desať, iní uvádzajú okolo pätnásť. Ťažko povedať, ľudia si zapamätali obsah vody, čo niesla zo sebou. Každá ďalšia vlna spláchla majetok. Autorka sa snaží čitateľom prostredníctvom určitých svedectiev priblížiť cunami. Cunami má moc meniť, tvar pobrežia a osudy ľudí. Jedným z nich je príbeh muža, ktorý sa každý víkend potápal. Masaaki Narita, rozpráva o svojej rodine, milovanej manželke a ich dcére, neprežila živelné besnenie. Masaaki nemá rád, vodu, oceán, ale naučil sa potápať. Prečo? Pod vodou cíti, že je bližšie k svojej dcére. Mrazivé rozprávanie pokračuje, s ďalšími neuveriteľnými príbehmi. Jedným z nich je nefunkčná telefónna búdka, ktorá slúži ako psychológ. V nasledujúcich stranách Boni opisuje históriu zemetrasení v Japonsku, prostredníctvom svedectva pána Sató. Zoznamuje čitateľa s neznámou kultúrovou krajiny vychádzajúceho slnka, približuje rôzne podoby náboženských zvykov. To že 11. marec sa zapíše do histórie Japonska, ako najničivejšia prírodná pohroma, je jasné, ďalšia katastrofa sa ešte len blíži.

Píp, píp, píp, protivný zvuk signalizuje alarm vo Fukušime Daiiči, konkrétne v kontrolných miestnostiach reaktorov číslo 1 a 2. Toho osudného dňa boli v prevádzke tri zo šiestich reaktorov Fukušimy. Čísla 5 a 6 boli odpojené. Reaktor číslo 4 v oprave. Katastrofa, ktorá nasledovala v najbližších minútach, dňoch, mesiacoch, mala neuveriteľné dôsledky. Pre porovnanie - do atmosféry sa uvoľnilo menej než 10% toho čo v Černobyle, ale katastrofa v jadrovej elektrárni Fukušima dostala najvyšší stupeň na medzinárodnej stupnici v jadrových udalostiach (siedmy). A čo teraz? Na rad prichádza neviditeľný, tichý zabijak menom – radiácia. Neviditeľný vrah sa dostáva všade, do domov, pôdy, riek. V kapitole ďalej autorka uvádza detailne opísané ,,čistiace procesy“ kontaminovaných oblastí.

Tretia, posledná časť s názvom -Workshop smrti. Workshopy už niekoľko rokov organizuje mních. Počas neho sa zúčastnení pripravujú na budúce straty. Buď materiálne, alebo ľudské ,,Človek zakúsi vlastnú smrť“, píše Katarzyna Boni, ktorá sa sama zúčastnila kurzu.

Ganbare! Workshopy smrti prináša slovenským čitateľom autentický pohľad na udalosti z 11. marca 2011, zároveň nadväzuje na myšlienky, príbehy, svedectvá ľudí po piatich rokoch. Nie je to žiadne ľahké čítanie.

Začítaj sa.

Za recenziu ďakujeme Danielke Velgosovej. :)

Instagram: @_dannyreads_