Knihy o Matovičovi sa vyvarovali prvoplánovým hodnoteniam jeho osoby
Igor Matovič - podnikateľ, stĺpčekár, marketér, bojovník proti korupcii, neskôr predseda vlády a v súčasnosti minister financií. Muž, ktorý podľa prieskumov verejnej mienky patrí medzi najmenej dôveryhodné osobnosti súčasnej slovenskej politickej scény. Človek, ktorý si srší mnohými nápadmi, z ktorých len máloktoré dokáže v praxi aj zrealizovať, aj to stihne popri tom nahnevať značnú časť národa.
Bez ohľadu na to, či ste jeho priaznivcom, alebo nie, nemožno mu uprieť, že vyše dekády poskytuje médiám a sociálnym sieťam námet na značnú časť ich obsahu, väčšinou v negatívnej alebo prinajmenšom rozporuplnej konotácii. Nečudo, že jeho osobnosť sa stala námetom pre napísanie knihy, s odstupom jedného mesiaca dokonca hneď dvoch.
Novinárska špička
Peter Bárdy sa narodil v Žiline, kde v úvode svojej profesionálnej kariéry aj pôsobil - najskôr v regionálnom rádiu Frontinus a po anabáze vo viacerých redakciách (Reportér, Žilinský večerník, a pod.) zakotvil v spravodajskom portáli Aktuality.sk, z ktorého sa postupne stalo rešpektované celoštátne médium so silnou a oceňovanou investigatívou a viacerými regionálnymi redakciami, dnes je jeho šéfredaktorom.
Dušan Mikušovič po ukončení štúdia žurnalistiky a politológie začínal ako copywriter v reklamnej agentúre, neskôr sa cez denník Sme dostal do redakcie Denníka N, kde sa venuje domácemu spravodajstvu, politike a médiám. Je držiteľom troch Novinárskych cien.
Obaja patria medzi domácu novinársku špičku, ktorých prácu oceňuje ako odborná, tak aj laická verejnosť. Každý z nich sa politickým témam venuje z trochu iného uhla pohľadu. Kým Bárdy z pozície šéfredaktora dohliada na celý kolektív Aktualít a aktuálne dianie aktívne komentuje na webe a sociálnych sieťach, Mikušovič čitateľom Denníka N sprostredkúva každodenné politické dianie na Slovensku.
Obaja si svoju prácu vykonávajú svedomito a dobre, o čom svedčí nielen vysoká čítanosť ich textov, ale tiež ohlasy spojené s vydaním kníh, ktoré sa venujú osobe Igora Matoviča
Vzhľadom k tomu, že ústredná téma oboch kníh je spoločná a líšia sa iným autorským rukopisom, rozhodol som sa recenzie na ne spojiť do jedného komplexnejšieho a rozsiahlejšieho textu.
Dve knihy o Matovičovi
Kniha Matovič. Premiér v teniskách uzrela svetlo sveta začiatkom septembra tohto roka. Mikušovič si v nej dal za cieľ prostredníctvom rozhovorov s hlavným aktérom, ako aj inými osobami slovenskej politiky, vyskladať ucelený obraz o Igorovi Matovičovi, a to od jeho začiatkov až po súčasnosť. Kniha predstavuje Matoviča v rôznych rolách, ktoré mu počas jeho pôsobenia v politike prischli (opozičný politik, poslanec s obrázkami, predseda vlády / minister s pochybne získaným vysokoškolským titulom, …).
Matovič. Premiér v teniskách
Kniha Obyčajný Matovič. Homo vulgaris vyšla o mesiac neskôr. Bárdy sa pokúšal nájsť odpoveď na to, ako sa Matovičovi podarilo presvedčiť voličom, aby hlas jeho strane uprednostnili pred konkurenciou a aké iné faktory prispeli k tomu, že sa strana, resp. hnutie bez riadnej štruktúry, s excentrickým predsedom, dostalo až k premiérskemu postu. Skúma, aký podiel na tom mali pád Radičovej vlády, kauza Gorila, vražda novinára a jeho snúbenice, a mnohé iné. Spomínate si na moment, keď si v Spojených štátoch zvolili za prezidenta Donalda Trumpa a my sme si klopali na čelo, ako môžu byť Američania takí hlúpi? Strih, na Slovensku sa premiérom stáva Igor Matovič.
Obyčajný Matovič. Homo vulgaris
Obe diela podrobne mapujú jeho kariéru, každé iným spôsobom, no spája ich skutočnosť, že pre ľudí, ktorí necítia potrebu dopriať si pravidelnú dávku infantilného humoru a neprofesionálneho vystupovania v médiách a na sociálnych sieťach, sú obe knihy bolestivým pripomenutím toho, koho si slovenský pospolitý ľud dokáže zvoliť za reprezentanta na domácej aj medzinárodnej politickej scéne, ako aj systematickou prehliadkou všetkého bizarného a tragikomického, na čo sa už v spleti každodenných udalosti stihlo zabudnúť.
Povestnou čerešničkou na torte je pocit zadosťučinenia za to, koľko zámerov súčasného ministra financií sa pre všeobecné blaho napokon nepodarilo uskutočniť. Obe knihy sú výborne napísané - kým Miklušovič sa svojim textom sústredí na Matovičovu osobnosť ako takú, Bárdy ju zasadzuje do kontextu udalostí, ktoré formovali našu krajinu po roku 1993.
Autorom sa našťastie podarilo vyvarovať sa prvoplánovým hodnoteniam a skratkovitým pohľadom na tohto politika. Ak vezmeme do úvahy, že tento postoj u neho samotného absentuje, ide o veľmi dôležitý poznatok. Zároveň sú obe podložené citáciami, vynikajúco zdrojované, rozdelené do zaujímavých, funkčných celkov. Moderným autorským prístupom sa môžu pokojne porovnávať s Wolffom či Woordwardom a ich knihám o Trumpovej administratíve. Samozrejme, s tým rozdielom, že faux pas akéhokoľvek slovenského politika až na výnimky spoľahlivo zanikne za hranicami Vyšehradu (Visegrádu) a nepovedie k humanitárnej katastrofe, tretej svetovej vojne ani neotrasie celosvetovou ekonomikou (aj keď, ruku do ohňa by som za súčasnej situácie teda nedal).
Najhoršie na tom všetko je, že niektoré situácie by nenapísal ani ten najlepší hollywoodsky scenárista po drogovom excese. Po dôkladnom uvážení a s čistým svedomím môžem odporučiť obe knihy - s odstupom rokov poslúžia ako dôkaz, ak by vám deti neverili, že toto bolo na Slovensku možné. Podobne, ako kedysi rady na potraviny bežnej spotreby, Tuzex, Spartakiády, výjazdné doložky a ďalšie súčasti spomienkového optimizmu generácií našich rodičov či starých rodičov.
