Kolektív autorov: Amnestie. Sloboda ako hrubá čiara za minulosťou

„17. november nie je len dňom voľna na predvianočné nákupy, je to náš najväčší sviatok, je hranicou medzi starým a novým, priniesol slobodu, po ktorej sme toľko túžili. Sloboda sa však nielen ťažko získava, ale najmä udržiava. Sloboda nie je pre každého. Nie každý ju chce, nie každý si ju zaslúži.“

1. januára 1990 udelil novozvolený prezident Václav Havel amnestiu, pri ktorej odpustil trest takmer 21000 väzňom a dostal tak slobodu aj za mreže. Spočiatku prijatá takmer celou spoločnosťou, neskôr sa však stala mnohým tŕňom v oku. Jedni tvrdili, že prepustil až príliš veľa väzňov. Ďalší videli najväčší problém v náraste kriminality v deväťdesiatych rokoch. Stúpol totiž počet vrážd, útokov, výtržností... Mohli za to však skutočne Havlove amnestie?

„Amnestie i milosti jsou prostředkem uchování naděje i víry v možnost změny. Zničit tuto naději znamená ovšem zničit lidskost – a tím především sami sebe.“

Aj napriek tomu, že od tohto zlomového momentu ubehlo už tridsať rokov, mnohí amnestiu považujú za zlé rozhodnutie novozvoleného československého prezidenta Václava Havla. Práve nedostatočná informovanosť širokej verejnosti spôsobila toto rozporuplné vnímanie. A práve kvôli tomuto vznikla kniha Amnestie.

Toto súborné dielo však nie je len nudným faktografickým čítaním pre odborníkov. Kniha zahŕňa spomienky, rozhovory, komiks Jozefa Danglára Gertliho, eseje, filmovú poviedku, štúdie kompetentných ľudí či dokumenty, a tak sa na tento počin môžeme pozrieť hneď z viacerých uhlov a vytvoriť si na to vlastný úsudok.

Veľmi zaujímavé bolo spoznávať názory 12 ľudí z rôznych oblastí práve na Havlove amnestie. Politológ, vydavateľ, sociológ, muzikant, novinár, občiansky aktivista či výtvarník. Na jednej strane sú tu takí, ktorí s nimi súhlasia aj vďaka osobnosti, akou v skutočnosti bol Václav Havel. Sú tu však aj takí, podľa ktorých to nebol správny krok. Aj vďaka ich krátkym úvahám sa môžeme zamyslieť nad tým, či to vôbec bolo správne rozhodnutie.

„Proces zmeny od lži k pravde však naďalej pokračuje. Tento proces nebol a nikdy nebude ukončený, je permanentný. Preto bude úplne stačiť, ak si uvedomíme, ako veľmi klamú tí, ktorí nás chcú presvedčiť, že éra tzv. budovania socializmu bola lepšia, a ako veľmi a dobre klame sama súčasnosť, aby nás stiahla späť do minulosti. Komunizmus nám ešte stále pulzuje v krvi a tá sa nedá vymeniť žiadnou transfúziou. Tak ako z éry ľudáckeho režimu, aj z čias komunistickej totality v nás aspoň čosi zostalo dodnes.“

Osobnosť Václava Havla ma osobne vždy zaujímala. Nielen ako dramatika a spisovateľa, ale tiež aj ako politika a prvého československého prezidenta. O to viac ma potešilo vydanie tejto knihy, vďaka ktorej môžeme nahliadnuť na obdobie jeho „ponovembrovej“ politickej kariéry, ktoré mnohí považujú za kontroverzné a vyslúžilo si hneď niekoľko kritikov.

Rovnomenný film Amnestie sa dostal do kín už koncom októbra, malá ochutnávka z neho sa však nachádza aj v tejto knihe. Vďaka prečítaniu sa však dokážeme na celú vec pozrieť z oveľa väčšej perspektívy a tak skutočne pochopiť, o čo v tej dobe išlo a aký dopad to malo na celú spoločnosť.

Amnestie je rozhodne čítaním pre všetky vekové kategórie. Je to zaujímavé čítanie nielen pre ľudí, ktorí boli súčasťou novembra ´89, no svoje si v nej nájdu aj mladšie ročníky, ktoré o tejto udalosti počuli už len z rozprávania. Dokáže totiž otvoriť oči a odstrániť tak predsudky, ktoré sú spojené s Havlovými amnestiami.

Za recenziu ďakujeme Caroline Turazovej.