Leila Slimani: Adèle

Vydavateľstvo Inaque prišlo na knižný trh s ďalšou knihou významnej spisovateľky Leili Slimani. Tentokrát ide o autorkin debut Adèle z roku 2014, ktorý bol nominovaný na cenu Flora. V románe Adèle hlavnú rolu zastáva tridsaťpäťročná žena, parížska novinárka, manželka a matka trpiaca sexuálnou závislosťou. Adèle žije na prvý pohľad skvelý život – má manžela, ktorý zarába slušné peniaze, krásneho takmer trojročného syna Luciena, zaujímavé zamestnanie, priateľov. Ona však o nič z toho nestojí. Jediné, čo v živote chce, je ukojiť tú neznesiteľnú túžbu po inom nahom tele, dotykoch, bozkoch...

Autorka nám hneď v úvode predstavuje tú skutočnú Adèle, o ktorej jej manžel, syn či príbuzní nemajú vôbec žiadne tušenie. Adèle vlastne žije dva životy. Prvý, o ktorý vôbec nestojí, ale bez ktorého by ani neprežila. A druhý, ktorý jej ten svoj život ničí a láme na najmenšie fragmenty. Autorkin štýl je veľmi drsný, vlastne celý tento príbeh je drsný. „Hrá“ v ňom totižto žena, ktorá je zúfalá, zničená závislosťou nad ktorou by chcela vyhrať, ale vôbec sa jej to nedarí. Čitateľ sa dozvedá všetky podrobnosti z jej života, no najmä z toho vnútorného. Psychologizácia tejto postavy je priam fantastická. Vcítite sa do nej, ale určite ju nebudete ľutovať, práve naopak – nenávidieť, v duchu nadávať, a budete mať strašnú chuť ju preplieskať, otvoriť jej oči. Ja som na ňu vlastne bola celý čas až takmer nahnevaná. Na druhej strane som si však uvedomovala, že ona za to, že takto trpí, vlastne ani nemôže.

„Adèle sa rozhodla pre dieťa z rovnakých príčin, ako sa rozhodla pre manželstvo. Aby zapadla do sveta a ochránila sa pred akoukoľvek odlišnosťou od iných. Keď sa stala manželkou a matkou, zahalila sa do závoja úctyhodnosti, ktorý jej nikto nemohol vziať. Vytvorila si útočisko pre úzkostné večery a príjemnú náplň voľných dní.“

Príbeh v podstate plynie svojím pomalším tempom, bez nejakých výraznejších zvratov, ale práve to mu dodáva osobitý ráz, ktorému napomáha aj to, že autorka o tejto téme píše otvorene, bez servítky, čo je, pravdaže, pochopiteľné. S tým prichádza už spomínaná drsnosť, hrubosť, vulgárnosť, vďaka ktorej je atmosféra tejto knihy skvelá a čitateľ prežíva neopakovateľný zážitok. V druhej polovici príbehu však už prichádza k menším zvratom, nechcem vám prezrádzať čo konkrétne sa stane (aj keď asi tušíte), aby som vás o ten zážitok neobrala.

Autorka sa v knihe zaoberá napríklad aj vzťahom medzi matkou a dcérou, priestor venuje aj dospievaniu Adèle, vďaka čomu sa dozvedáme, čo ju vlastne k závislosti „priviedlo“. Ďalšou témou je vzťah medzi Adèle a jej synom, a tiež jej manželom, ktorý ju až príliš vrúcne miluje. Bude to tak však stále?   

„Adèle sa za svoje túžby nehanbí, ani na ne nie je hrdá. Nevedie si účtovnú knihu, nezapisuje si mená a už vôbec nie okolnosti. Veľmi rýchlo zabúda a tak je to lepšie. Ako by si mohla pamätať toľko vôní, toľko pokožiek?“

Sexuálna závislosť je problematika, o ktorej sa u nás takmer vôbec nepíše. Ak áno, stretávame skôr v role tejto závislosti mužov. Preto bolo veľmi zaujímavé zoznamovať sa s touto problematikou práve pomocou ženskej hrdinky. Vy však o Adèle nebudete rozmýšľať ako o románovej hrdinke. Adèle budete vnímať ako skutočnú ženu, ktorú by ste mohli stretnúť napríklad ráno v električke, ale túto jej závislosť by ste pri pohľade na ňu určite nespozorovali. Pri čítaní tejto knihy budete mať určite skvelý čitateľský zážitok, ale po prečítaní sa budete cítiť skôr zdrvene, ale aj napriek tomu budete nad ňou ešte dlho premýšľať.   

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy