Samantha Young: Bez rozlúčky
No zo zahanbením sa musím priznať, že vydanie tejto knihy v slovenčine mi akosi ušlo, no o to väčšia bola moja radosť, keď som náhodne na túto knihu natrafila a hneď som vedela jedno: tú knihu si jednoznačne musím prečítať. A tak sa aj stalo, a pre mňa kniha nie je absolútne žiadnym sklamaním.
Po nesmierne vydarenej sérií Dublin Street tu je podľa mňa ďalšia dobrá séria Play On, ktorá sa podľa môjho názoru však nevyrovná Dublin Street.
Čo sa týka štýlu, akým je príbeh napísaný, tak ten je rovnako skvelý ako v sérií Dublin Street. Dej sa dynamicky, bez akýchkoľvek prekážok, posúva neustále dopredu, takže sa kniha skvelo a rýchlo číta. Ja som spravila nesmiernu chybu, keď som sa rozhodla prečítať si len prvú kapitolu počas skúškového, nakoniec to dopadlo tak, že knihu som prečítala bez prestávky za jeden deň a nespravila skúšku. No stálo mi to za to. (Našťastie už mám všetky skúšky z krku, inak by som napísala niečo iné :D ). Ale späť ku knihe. Príbeh je písaný v minulom čase (konečne, pretože v poslednej dobe sa mi pod ruky dostávajú knihy písané v prítomnom čase a stále si na tento čas neviem zvyknúť, pretože mi v príbehoch viacej pasuje práve tento minulý čas) a prioritne z pohľadu ženskej hlavnej hrdinky Nory. No v knihe Bez rozlúčky sa vyskytujú aj kapitoly, ktoré sú napísané z pohľadu Aidana. Čo najviac zbožňujem na štýle tejto autorky je to, že vie presne aké množstvo opisu v knihe použiť. Takže sa nemôže stať, že by sa tu nachádzali hluché miesta, ktoré by dej brzdili.
Prvotné myšlienky po pár prečítaných kapitolách boli veľmi zmätené a mala som dojem, že akosi mi nesedí anotácia k tomu, čo práve čítam (áno, ja toto sa mi v poslednej dobe stáva akosi často). Dopomohlo hlavne k tomu prológ, ktorý sa začína na začiatku knihy, ktorý je sám o sebe úplne chaotický pretože čitateľ vstupuje priamo do rozohratého deja bez akéhokoľvek úvodu a potom sa zrazu ocitá na strane s názvom 1. kapitola o niekoľko rokov späť. No postupne sa všetko vyjasnilo.
Nora O’Brienová bola pre mňa zo začiatku veľmi otravná a slabá hlavná postava, ktorej život stojí úplne za nič, pretože je v ňom zrejme zle všetko čo sa len dá. Z jej otca, ktorý bol pre ňu hrdinom, je živá troska, ktorý nedokáže nič iné len si svoju zatrpknutosť vybíjať na žene a dcére, a tak sa Norina mama snaží v dome zdržiavať čo najmenej a skrýva to za potrebu peňazí a teda aj za jej dve zamestnania. Ako v tomto bode som si povedala: To ako vážne? Tak otec je úplný somár, no ma na to dôvod, no jej matka... Tak tá mi pekne liezla na nervy a najradšej by som ju z celej knihy vyškrtla, lebo mi jej správanie k Nore prišlo detinské a hlavne nelogické, pretože jej nedokázala byť absolútne žiadnou oporou. A tak sa zrejme nie je čomu čudovať keď sa Nora zbalí a uteká do Škótska.
Nora bola tou postavou, ktorá asi potrebuje trpieť a utápať sa v pocite sebaľútosti a menejcennosti. Pretože tak jej život vyzeral pred a aj po príchode do Škótska avšak všetko sa mení, keď do deju vstupuje šarmantný Aidan Lennox, ktorý je samozrejme ako inak úžasný. Milujúci, obetavý a nesmierne láskavý ak ide o jeho rodinu. Nora sa konečne pri ňom začína cítiť ako človek, ktorý má právo na lásku a konečne začne v seba veriť. Avšak nič netrvá večne a pre väčšie drama sa jednoducho musí tento krásny sen skončiť.
A tak sa Nora ocitá na začiatku - a teda na dne zo zlomeným srdcom, ktoré jej zlomil Aidan svojim nečakaným odchodom v chvíli keď boli obaja najviac zraniteľní. Avšak Nora sa konečne od tohto dna odrazí natrvalo a začne jej život smerovať presne tam, kde si to pôvodne nasmerovala.
Musím povedať, že záver knihy, kedy sa zas v Norinom živote objaví Aidan Lennox bol jednoducho skvelý. Taktiež som bola nadšená z Nory - teda z toho ako sa Nora počas príbehu vykryštalizovala a sledovať tento proces jej premeny bol skvelý.
No počas čítania Bez rozlúčky mi v hlave prebiehali aj myšlienky, ako napríklad, že niektoré udalosti a správanie postáv je trošičku pritiahnuté za vlasy a nelogické - ako tomu napríklad bolo aj pri Norinej matke, no beriem to ako nevyhnutné zlo, aby sa príbeh ešte viacej zdramatizoval.
Ak ste sa dostali až sem, tak vám nesmierne ďakujem, pretože toto je asi moja zatiaľ najdlhšia recenzia - ale toto som nechcela, takže späť k podstatným veciam. Ak máte radi knihy Samanthy Young, myslím si, že táto nebude nijaká výnimka a myslím, že príbeh milo prekvapí, donúti vás proti vašej vôli prežívať všetko s postavami od hnevu, šťastia až po samotné slzy. Takže ak ste ešte nečítali túto knihu, myslím, že to treba čím skôr napraviť.
Za recenziu ďakujeme Knižným maniačkám. :)
Instagram: @kniznemaniacky