Madeline Millerová: Kirké

„Otcov palác bol tmavý a mĺkvy. Susedil s Okeanovým podzemným sídlom a postavili ho z vylešteného obsidiánu. Napokon, prečo nie? Otec si mohol vybrať ktorýkoľvek materiál- krvavočervený egyptský mramor či vonnú živicu z Arábie, ale jemu sa páčilo, ako hladké sopečné sklo vzbĺkne plameňom, vždy keď sa k nemu priblíži. Pravda, nenapadlo mu, aká tma zavládne v paláci po jeho odchode. Nevedel si predstaviť svet, v ktorom ho niet.“

Zo začiatku si mysleli, že Kirké je tiež len nymfa, no ukázalo sa, že dokáže čarovať. Vo svete, kde dominujú muži a krutí bohovia, nemala ľahké stať sa tou, ktorá okúzlila Odysea, alebo spisovateľov (James Joyce, Margaret Atwood). Román vyšiel v originály v roku 2018 a časopis Guardian ju vyhlásil, za najlepší fantasy román roku 2018.

„Za normálnych okolností by som sa nikdy nenaučila čarovať. Bohovia neznášajú námahu, majú to v povahe. Vedia nanajvýš tkať a kuť, lenže to sú remeslá, pri ktorých sa nenarobia, lebo sa vyhnú všetkým nepríjemným častiam. Vlnu nefarbia v smradľavých kadiach, stačí im lusknúť prstami. Nemusia ťažiť rudu, kovy samy od seba vyskakujú zo zemských hlbín. Nezoderú si prsty a nepresilia
svaly.“

Kirké si žiadala, aby som sa jej venovala intenzívne. Po úvodných pauzách, ktoré som pri čítaní robila, som prišla na to, že tie grécke názvy plné „i“ „a“ „os“ sa dosť podobajú, a keď nechcem zabudnúť aký je rozdiel medzi Aiaia, Aietes, Okeanos, Glaukos,... tak bude najlepšie vyhradiť si víkend s cieľom prečítať ju celú. Táto kniha preto nie je vhodná do MHD, do čakárne, alebo na prestávky medzi niečím. Ona si zaslúži Vašu plnohodnotnú koncentráciu, je hodnotou, ku ktorej si, prosím, prispôsobte svoje činnosti a nie naopak- tak z nej budete mať maximálny zážitok. Nerada listujem na koniec kníh, a preto som vtedy ešte nevedela, že na konci je slovník s názvami titánov, olympijských bohov, smrteľníkov aj oblúd. Ak Ti môžem poradiť, ani ty tam nelistuj, stačí ak vieš, že to tam je a na konci si môžeš zhrnúť kto bol kto. Kirké mi pripomenula príbehy o ktorých sme sa učili v škole, napríklad Daidalosa a jeho syna. Veľmi príjemnou formou popularizuje grécku mytológiu a mám veľkú chuť prečítať si klasického Odysea alebo si pozrieť znovu Brada Pitt-a alias Achillea, vo filme Trója. Už teraz sa teším na preklad ďalšieho románu od Madeline Miller: Spev o Achilovi, s ktorou sa preslávila v Amerike ešte pred Kirké.

„Daidalos sa vrátil. „Šiel som ho pobozkať na dobrú noc,“ vysvetlil. „Šťastný to syn.“ Sadol si a napil sa vína. „Zatiaľ áno. Ešte je maličký a neuvedomuje si, že je v pasci.“Na rukách muna okamih zažiarili biele jazvy. „Aj zlatá klietka je väzenie.“

Pri Kirké mi hrali soundtracky z rôznych filmov od Ramin Djawadi, Daniel Pemberton, Automachine, ... klavír a sláčiky pekne dotvárali atmosféru príbehu. Bylinkové čaje alebo kvalitná káva sú tiež ideálna voľba. Dnes, v tejto uponáhľanej, rýchlej, informáciami preplnenej dobe je ako balzam na dušu táto kniha. Čítajte medzi jej riadkami, zamilujte sa do postáv, pochopte motívy hrdinov a rozmýšľanie bohov,... nájdite sa v príbehu, tak ako som sa v nej našla ja.

Ďakujeme za recenziu Erike Mezeyovej.