Maeve Brennan: Príbehy z New Yorku - Rozvláčna dáma
O polstoročie neskôr sa do slovenských knihkupectiev dostala zbierka zostavená z Brennenovej stĺpčekov písaných do rubriky Šum veľkomesta.
Hrdinami jednotlivých príbehov sú obyčajní ľudia, ktorí sa potuľujú po uliciach New Yorku, posedávajú v reštaurácii či v hotelovej hale, alebo len cestujú v metre. Čo robí tieto dvoj- až trojstranové texty pre čitateľa tak pútavými?
Brennenovej štýl písania robí zaujímavým predovšetkým práca s detailom. Z obyčajnej návštevy antikvariátu dokáže vďaka opisu na prvý pohlaď nepodstatnej maličkosti vytvoriť tú najzaujímavejšiu príhodu. V jednotlivých príbehoch vystupuje rozprávačka ako pozorovateľka a opisuje priestor, oblečenie, mimiku a gestiku postáv s takou precíznosťou a presnosťou, že sa vďaka jej stalkerskému opisu situácie cítite, ako by ste sa samotnej scény sám zúčastňovali.
Ďalšou prednosťou je štylistická ľahkosť textu. Hoci boli jednotlivé texty písané v priebehu päťdesiatych až osemdesiatych rokov minulého storočia, stavba jednotlivých viet nie je ťažkopádna a rýchly spád viet robí príbehy prístupnejšie pre širší okruh čitateľov. Túto skutočnosť si ako čitateľ vážim o to viac, že niektoré texty súčasných autorov sa nevyznačujú takým ľahkým a plynulým rozprávaním ako Brenenovej stĺpčeky.
Mierne rozporuplný je Brennenovej zlozvyk podávať na konci príbehu akési doplňujúce vysvetlenie. Jednotlivé texty totiž nie sú na pochopenie tak náročné, že by musel rozprávač odpovedať na čitateľom nevyrieknutú otázku, čo tým chcel autor povedať. Človek má niekedy po prečítani pocit, že je ako čitateľ podceňovaný a nevie čítať medzi riadkami. Chápem, že zrejme ide len o akúsi potrebu formálne uzavrieť príbeh akýmsi „ponaučením“, no v skutočnosti to nie je potrebné a pôsobí to rušivo.
Zo všetkých príbehov vyniká predovšetkým text s názvom Z hotela Earle. Spomedzi ostatných vyniká vysokou mierou intímnosti, keďže sa v nej rieši téma vykorenenosti a absencie domova. Samotná Brennenová je pôvodom z Írska a do USA sa len prisťahovala. Keďže nemala stálu adresu, bývala v rôznych podnájmoch a hoteloch. Hoci sa na jednotlivých stránkach rozprávačka priznáva, že miluje New York, tak isto sa dozviete, že ide o neopetovanú lásku, keďže podľa jej slov môže dať človek New Yorku všetko, avšak mesto, ktoré nikdy nespí, mu nedá na oplátku nič a už vôbec nie taký luxus ako pocit, že je vo Veľkom jablku doma.
Hoci väčšina textov je akýmsi záznamom pozorovateľky obyčajnej situácie z každodenného života, v niektorých zo svojich textov sa vyjadruje aj k závažnejším spoločenským otázkam. Napríklad nesúhlasí s podnikateľmi, ktorí neustálymi prestavbami ničia posledné zvyšky útulnosti mesta. Brennenová tak búra tabu, že žena v jej dobe má právo písať do novín maximálne o móde či kozmetických prípravkoch.
Kniha Príbehy z New Yorku dokáže vďaka Brennenovej rozprávačskému talentu zaujať skutočne širokú škálu čitateľov. Vďaka jej niekedy až priveľmi detailnému opisu budete mať pocit, ako by ste sa ocitli na uliciach New Yorku minulého storočia. A hoci sú príbehy zasadené do okolia Manhattanu, kokrétne do rôznych barov a reštaurácii, a rozprávačka sa rozplýva aj nad módnymi kúskami vo výkladoch na Madison avenue, Brennenovej štýl je na míle vzdialený stĺpčekom novinárky Carrie Bradshaw z populárneho seriálu Sex v meste.
Za recenziu ďakujeme Nine Zwiefelhoferovej. :)
