! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Patrick Ness: Naším nebom bol oceán

Ani pri tomto autorovi som nečítala všetky jeho preložené knihy. Prečo? Najmä je to tým, že ma veľakrát nezaujme anotácia a priznám sa, že nie je až takým mojím obľúbeným autorom, aby som siahala po všetkých jeho knihách. Pravdaže je to aj tým, že ide o young adult knihy, ktorým už nevenujem až takú pozornosť ako kedysi. Naším nebom bol oceán je však iný prípad.

Áno, ide o young adult príbeh. Ale veľmi netradičný. Skvele dizajnovo a ilustračne spracovaný, a takéto knihy nemôžu v mojich rukách chýbať. Už pri prvotnom listovaní knihou som z nej bola veľmi nadšená. Neviem, či je to tak len u mňa, ale keď vidím knihu nádherne ilustrovanú, zasiahne ma viac ako nejaká, ktorá možno má o niečo lepší príbeh, ale jej spracovanie trošku zaostáva. A druhá vec je opäť netradičný a originálny námet. Autor totižto použil dielo od Hermana Melvillea Biela veľryba a trochu ho obmenil. Celý príbeh vyrozprával hore nohami, čiže v tom jeho sa nestretávame s Moby Dickom – veľkou bielou veľrybou –, ktorá napáda lode a zabíja ľudí, ale naopak, Toby Wickom – obávaným ľudským kapitánom, ktorý zabíja veľryby.

Patrick Ness stvoril úplne nový svet v ktorom už veľmi dlhú dobu proti sebe bojujú veľryby a ľudia. Veľryby, medzi ktorými je aj hlavná hrdinka a rozprávačka tohto príbehu učnica Batšeba, sa vydávajú na niekoľkomesačné výpravy počas ktorých napádajú lode a ukorisťujú si pre seba čo najviac materiálu a podobne. Medzi ľuďmi a veľrybami vládne silná nenávisť. Každý druh chce byť vládcom celého sveta. My ale pri čítaní tohto diela nazeráme na ten druhý svet – veľrybí. Batšeba so svojou kapitánkou raz narazia na indície, ktoré im navravia, že kapitán Toby Wick ich vyzýva na súboj. Ale to predsa nemôže byť pravda. Tento kapitán je totižto iba mýtus a ešte nikdy ho nikto nevidel. Alebo je to celkom naopak? Kto zvíťazí v tomto najdôležitejšom zápase?

Celé to môže znieť iba ako rozprávka, ale ako sme už pri autorovi zvyknutí, nie je to vôbec tak. Vo svojich príbehoch totižto pracuje s dôležitými myšlienkami, ktoré čitateľom postupne podsúva a núti ich zamýšľať sa nad nimi. Aj keď je toto dielo určené mládeži, na svoje si môžu prísť všetci, ktorí majú radi netradične a krásne spracované príbehy. Posolstvo, ktoré autor v tomto príbehu vyjadruje, nie je vôbec skryté či nejako zložito vysvetlené, čo však neuberá na jeho kvalite.

„Pretože oceán je plný diablov, no najhorší diabli sú tí, ktorých stvoríme sami.“

Tento príbeh má byť príbehom o mieri. Kým sa ním však stane, ešte pretečie množstvo krvi. Preto pamätajme – najhorší diabli sú tí, ktorých stvoríme sami.  

 

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy

 

 

← Predchádzajúci blog

Maeve Brennan: Príbehy z New Yorku - Rozvláčna dáma

Nasledujúci blog →

Mariateresa Di Lascia: Cesta tieňmi