Mariateresa Di Lascia: Cesta tieňmi

Kniha Cesta tieňmi je strhujúce rozprávanie osamelej ženy v strednom veku. Hlavná hrdinka Chiara, zároveň rozprávač v jednej osobe sa retrospektívne vracia do svojho detstva a raného dospievania.

Chiara v úvode románu je ponorená do svojich myšlienok. Predstavuje svet okolo seba, alebo skôr osamelosť. Odmieta spoločnosť ľudí. Jedinú spoločnosť ktorú akceptuje sú spomienky. Pre hlavnú hrdinku sú spomienky ako spev, ktorý ju vnára do zvukov minulosti.

„Šepoty silnejú ako augustový koncert cikád a za chvíľu je ich plná izba, ja sa mením na kvet, na strom, na steblo trávy, alebo iba vyprahnutou zemou, ktorú vyšliapali, alebo pramenitou vodou, ktorú vypili“.

V príbehu sa prenesie čitateľ do provinčného povojnového mestečka v Taliansku. Chiara svoje prvé spomienky venuje milovanej matke. Milujúca a obetavá Anita ( matka), ani na okamih nespúšťa z očí svoju dcéru. Nechce dať pocítiť neprítomnosť otca, je oboma rodičmi v tom istom čase . Za nečakaných okolností sa otec Francesco D´Auria vracia do života a zisťuje že má dcéru. Chiara opatrne nadväzuje vzťah s otcom o ktorom doteraz nevedela, hľadá si k nemu cestu.

,,Keď Francesco po tej povestnej návšteve odišiel z nášho domu, kráčal po ceste prázdnej ako jeho srdce. Cítil sa nešťastný, bolela ho hlava, v žalúdku cítil nevoľnosť, akoby niečo nestrávil, hoci naposledy jedol deň predtým. Giuppina mu o nás hovorila počas obeda, vtedy odložil vidličku a zapálil si cigaretu“.

Rozprávanie prerušuje striedanie prítomnosti s minulosťou. Autorka do Chiarinho života vniesla ďalšiu nečakanú prekážku. Ťažkú chorobu, s ktorou odohráva krutý boj už od detstva. Snaží sa ju prijať, ale stále hľadá jej podstatu bytia. Čitateľ sa dozvedá ako choroba pôsobí na existenciu hlavnej hrdinky, ako sa vníma žena, ktorá má zdravotný problém.

„Niekedy mám pocit, že patrím k inému živočíšnemu druhu, táto absurdná myšlienka ma upokojuje, rozpína sa vo mne a popiera ju môj obyčajný výzor fantastická mapa chromozómov.“

Rozvetvená rodina D´Auria je jedno veľké prekvapenie. Di Lascia zamerala svoju pozornosť aj na ženy z tejto rodiny. Teta Giuppina a prateta Peppina majú tajomstvá, ktoré postupne Chiara odhaľuje.

Posledná časť románu presúva čitateľa do ranného dospievania Chiary. Už nie je malé dievčatko, stáva sa z nej mladá žena. Je bez matky, pod ochranné krídla si ju vzala prateta Peppina. Temperamentná doňa Peppina sa snaží naplánovať život Chiare, pripraviť jej čo najlepší život. Naráža na nečakanú rebéliu, ktorú si nikto nevie vysvetliť. Jej rebélia má podstatu v neopätovanej láske. Pocity sú pre ňu nové, strhujúce, ničia jej doterajší stereotyp života. Ocitne sa v situácií v ktorej nevie ako ma reagovať. Skúsenosť ktorú získala je pre Chiaru trpké ponaučenie, ktoré poznačí jej budúcnosť.

Román Cesta tieňmi sa vyznačuje silnými ženami. Majú svoje ambície, sny, túžby. Ich túžba po slobodnom živote ma vysokú ceny, za ktorú sa platí. Obmedzenia sú ich väzenia, ale  netrvajú večne a dostanú sa z nich. Pre Chiaru je spomínanie cesta k odpusteniu a zmiereniu sa, hlavne s krivdami z minulosti.

Začítajte sa.

Za recenziu ďakujeme Danielke Velgosovej. :)

Instagram: @_dannyreads_