Mari Jungstedt: Nevidený

Škandinávske noir detektívky nie sú na trhu novinkou a stali sa konštantnou časťou súčasnej literatúry. Medzi množstvom autorov, ktorí sú každoročne vydávaní, býva často problém nájsť niečo, čo vyniká. Kniha Nevidený od Mari Jungstedt síce vykazuje podobné črty s ostatnými dielami škandinávskych detektívnych autorov, ale spôsob, akým je dielo napísané je zaujímavejší, ako väčšina.

Ako i v ostatných detektívkach severu, aj tu sa udejú viacnásobné vraždy v navonok pokojnom prostredí. Narušenie mikrokozmu je v noir detektívkach pravidlom, ktoré vyplýva z konštantného búrania stereotypu ideálnej spoločnosti. Rovnako je to aj v prípade diela Nevidený. Vraždenie a motívy úzko súvisia práve s prostredím, v ktorom sa postavy pohybujú. Hoci motív vraždy je jemne klišé a rovnako tak vrah je predvídateľný, v tejto knihe to neprekáža. Skôr je dôležité, akým spôsobom vrah využíva prostredie a pomaly narúša jeho nedotknuteľnosť.

Autorka hrá hru s čitateľovou pozornosťou a orientáciou medzi vetami. Podobne to robí aj vrah s detektívom Andersom Knutasom. Knutas je klasický severský detektív. Čo je však oceniteľné je, že autorka nepoužíva "holmesovský" prototyp detektíva a nesnaží sa, aby bol Knutas nasilu vtipný. Hoci nie je "atraktívny", ako hlavní hrdinovia populárnejších severských autorov, čitateľa zaujme autentickým, ľudským správaním a nehraným vystupovaním.

Nevidený nie je knihou pre čitateľov, ktorí sú nároční na detektívky, ale je vhodnou pre každého, kto má rád tie oddychové a zároveň zaujímavé severské noir detektívky.

Za recenziu ďakujeme Barbore Tatierskej.