Michail Bulgakov: Majster a Margaréta

Toto je TÁ kniha. Kniha, podľa ktorej môžete porovnávať tie ostatné, no ide o boj Dávida s Goliášom. Až na drobný detail, že v tomto prípade víťazí sila. Majstra a Margarétu som po prvýkrát prečítal ešte v pubertálnom veku, a odvtedy som ju mal v rukách ešte niekoľko ráz. Ide o jednu z mojich najobľúbenejších kníh a myslím, že v mojom pomyselnom, pomerne premenlivom rebríčku, jednoznačne vedie. A tak, ako si filmový fanúšik pamätá hlášky zo svojich najobľúbenejších snímok, dokážem ja odcitovať tie najlepšie pasáže z Bulgakovho masterpiecu.

O čo v tomto príbehu ide? Na to sa odpovedá ťažko. Je to story o diablovi Wolandovi? O Pilátovi Ponskom? Alebo ide romantický príbeh dvoch osamelých, no o to viac zamilovaných ľudí? Bulgakov je známy satirik, čo v kontexte jeho pôvodu je už samo o sebe satirou, zvlášť, keď si uvedomíme, že žiť v Stalinovom Sovietskom Zväze bolo predsa len niečo iné ako byť populárnym za súčasnej Zelenského éry. Majster a Margaréta disponuje fantazmagorickým príbehom obsahujúcim prvky humorného realizmu, romantizmu a mysticizmu.

Jedným z dôvodov, pre ktoré je charakterizovať túto knihu veľmi ťažké, je tiež perfekcionizmu autora, mimochodom lekára, ktorý sa ako správny príslušník tohto vznešeného stavu nebránil syntéze faktov (ani v rámci ním vytvorenej literálnej fikcie). Samotný príbeh vznikal s mnohopočetnými prestávkami takmer 12 rokov, kedy sa Bulgakov opakovane vracal k už napísanému textu, ktorý pravidelne upravoval, skracoval, rozširoval a zahadzoval. Náladu celého príbehu je nutné pripísať aj obdobiu, kedy uzrela svetlo sveta – Stalinov Sovietsky Zväz sa zmieta v demagógii jedného mocného muža, z ktorého ide viac strach ako rešpekt, v atmosfére neistoty, v čase, kedy v priebehu okamihu zmizol z povrchu zemského človek, o ktorom ste už nikdy viac nepočuli.   

Viete, že v záverečnom odseku zvyknem položiť jednoduchú, a pritom rečnícku otázku – komu by som odporučil knihu Majter a Margaréta? V prvom rade všetkým milovníkom poctivej literálnej klasiky, ktorá nikdy nesklame rovnako, ako keď si večer nemáte čo pozrieť, a tak sa vrátite ku Krstnému otcovi, Priateľom či prvej Smrtonosnej pasci. V druhom rade všetkým tým, ktorí nemajú problém zahodiť predsudky, pokiaľ ide o diela autorov dnes už nežijúcich. A v neposlednom rade všetkým čitateľom kníh, ktorí ešte nedohnali svoje resty a Majstrovi s Margarétou sa vedome či nevedome vyhýbali širokým oblúkom.

← Predchádzajúci blog

Martin Charles: Keď svrčky plačú

Nasledujúci blog →

Robert Galbraith: Smrtiaca biela