Robert Galbraith: Smrtiaca biela

J.K. Rowlingová dnes už dávno nie je “len“ autorkou dnes už kultového Harryho Pottera, ale tiež príbehov o detektívovi Cormoranovi Strikeovi, ktoré na svetlo sveta uviedla pod pseudonymom Robert Galbraith a aj tie sa rovnako ako slávny čarodejník dočkali nielen knižnej, ale aj filmovej, resp. seriálovej podoby. Priznávam, aj ja som tomuto svetu naplno prepadol, a to ihneď po prečítaní prvej knihy zo série s názvom Volanie kukučky. Kým medzi prvými tromi knihami (Volanie kukučky, Hodvábnik, V službách zla) uplynul rok, na Smrtiacu bielu sme si museli počkať až tri roky. Kľúčová otázka bola jasná: stálo za to toľko čakať?

Kým na túto otázku zodpoviem, stručne si zhrňme, čo sa dovtedy s našim obľúbeným detektívom stalo. Shacklewellský rozparovač už viac nebol postrachom, a to vďaka Strikeovi, ktorý sa vďaka vysporiadaniu s touto osobou stal opäť celebritou a musel sa vysporiadať nielen so stratou svojho súkromia, ale aj zmenami v súkromí jemu blízkych osôb. Na čele tejto pomyselnej skupiny je jeho partáčky Robin Ellacottová, ktorá len pred chvíľou prisahala vernosť a lásku svojmu, teraz už manželovi, Matthewovi.

Prehnaná publicita má však aj svoje svetlé stránky. Teda, aspoň zdanlivo určite. O zákazky nemá jeho kancelária núdzu, a aby zvládla nečakaný nápor klientov, musí zamestnať nových pomocníkov. A predsa Strikeovu pozornosť zaujme prípad, na ktorom sa (aspoň na prvý pohľad) zarobiť veľmi nedá. Viac prezradiť v tejto chvíli nehodlám, pretože samotná story, ako aj jej vyvrcholenie, sú natoľko zaujímavé a nečakané,  že čokoľvek navyše povedané / napísané, by vás mohlo ukrátiť o výnimočný zážitok, a to teda rozhodne nechcem.

Ak ste pred čítaním knihy prebehli medzinárodné portály a naďabili na nie príliš pochvalné zahraničné recenzie, v tomto prípade platí, že by ste si mali svoj názor urobiť sami. Osobne som dostal všetko to, čo som od Rowlingovej očakával, a dokonca získal aj niečo navyše. Štvrtá kniha série, Smrtiaca biela nielen že dosahuje kvalít predchádzajúceho tria, ale v mnohých aspektoch ho prevyšuje. A teraz sľúbená odpoveď na úvodnú otázku: áno, čakať sa rozhodne oplatilo. 

← Predchádzajúci blog

Michail Bulgakov: Majster a Margaréta

Nasledujúci blog →

Matias Faldbakken: Reštaurácia The Hills