Michal Hvorecký: Tahiti - Utópia

Svet konečne nesužuje prvá svetová vojna a medzi krajinami sa odohrávajú nekončiace rokovania nielen o miery. Jednou z tém je aj odtrhnutie nášho národa od Uhorska, ktoré je čím ďalej, tým viac nepohodlným miestom na život pre Slovákov. Vytvoriť štát s Čechmi alebo sa konečne úplne osamostatniť? Spoločnosť sa rozdeľuje na niekoľko táborov s odlišnými názormi. Štefánik, ktorý predtým precestoval hodný kus sveta, prichádza s konečným riešením! Čo keby založili svoj vlastný štát na jeho obľúbenom ostrove Tahiti?

Je rok 2020, obyvatelia Nového Slovenska sa prispôsobili na život v odlišnej kultúre a na scénu prichádza mladá žena, ktorá je pravnučkou samotného Štefánika. Vďaka jej rozprávaniu sa dostávame aj do súčasného Uhorska, ktoré aj sto rokov po vojne ešte stále existuje a medzi obyvateľmi neustále pretrváva nepriazeň voči Slovákom žijúcim vo Francúzskej Polynézii.

Letel sokol smelý, letel ponad more

túžbou srdcia vreli, zraky hľadia hore.

Jak úderom hromu, padol sokol nemý,

zamrel aj národ s ním na Tahitskej zemi. (úryvok z povinného čítanie vo Francúzskej Polynézii)

Moje druhé literárne stretnutie s Hvoreckým a musím povedať, že táto kniha ma bavila ešte viac ako Trol! Mňa zaujala už len svojou obálkou, no ani samotný príbeh za ňou rozhodne nezaostáva! Je nesmierne chytľavý a miestami aj naozaj vtipný. Okrem vymyslených častí sú tu odkazy na viaceré historické udalosti, no tiež aj na súčasnú politickú situáciu, čo bolo podľa mňa naozaj skvelo prepojené!

Knižka Tahiti je naozaj útla, má len 160 strán, no aj na takto malom priestore sa mu podarilo dostatočne opísať súčasnosť, no tiež aj postupné budovanie nového národa. Jediné, čo ma zamrzelo, bolo pomerne málo častí, v ktorých vystupovala Štefánikova pravnučka, no v konečnom dôsledku to aj tak neubralo z môjho pozitívneho názoru na knihu!

Cítili sa nerozluční a prepojení ako liany, takmer do seba vrastali ako dva kmene so spoločným koreňom. Ich príbeh pokračoval. Škrupina nepraskla.

Kniha nám tiež ukazuje Štefánika z odlišného uhla pohľadu, na aký sme zvyknutý. Štefánik ako zvodca, milovník, no tiež aj ničiteľ žien, ktorý, hlavne na Tahiti, splodil množstvo detí. Stále je však prítomný obrovský obdiv voči jeho osobnosti! Aj tu sa vyzdvihuje jeho nesmierna bojovnosť, inteligencia, viera v lepší svet či pomoc druhým.

On bol dôvod, prečo som sa stala historičkou. … Preňho som sa rozhodla venovať vede. Aby ho ľudia nevnímali iba ako sochu, symbol či monument, ale konečne ako človeka.

Tahiti je rozhodne skvelým, nielen letným, čítaním! Ak hľadáte knižku, pri ktorej sa zasmejete, oddýchnete si a zároveň budete nútený aspoň trochu premýšľať nad svetom, ktorý kedysi pokojne mohol nastať, myslím, že Tahiti je na to ako stvorené!

Dokázali by Slováci skutočne opustiť Európu a podniknúť tak náročnú cestu? Zvládli by sa prispôsobiť životu v odlišnej kultúre a mentalite?

Za recenziu ďakujeme Knihomoľke Caroline Turazovej. :)

Instagram: @knihomolky