Michelle Obama: Môj príbeh - Michelle Obamová

„Som obyčajná žena, ktorá zažila neobyčajnú cestu. Verím, že svojim príbehom pomôžem vytvoriť priestor na ďalšie príbehy a že ním prerazím cestičku aj tým, ktorí sa cítia byť na okraji spoločnosti.“ (s. 416)

Pomerne rozsiahla kniha je rozdelená do viacerých kapitol. Jej predsádky lemujú autorkine fotografie z detstva, ale aj tie s Barackom či s ich dcérami. Fotopríloha sa nachádza aj v strede knihy, kde môžete nájsť tie najdôležitejšie okamžiky z ich životov, podľa toho, ako o tom rozpráva Michelle aj vo svojom príbehu. Ten rozpráva v prvej osobe, takže je ešte jednoduchšie vžiť sa do jej pocitov a naplo im prepadnúť.

Celý príbeh je ohraničený predslovom i doslovom Michelle. Hlavné rozprávanie je rozdelené do troch častí – Moja cesta, Naša cesta a Cesta pokračuje.

V prvej časti sa čitateľ dozvedá o autorkinom detstve a dospievaní. Opisuje to, ako vyrastala v pomerne chudobnej štvrti a jej štúdiá či prvé zamestnania a zoznámenie sa s Barackom. V druhej časti Naša cesta opisuje svoj vzťah s Barackom, to, ako ju požiadal o ruku, a pomerne rozsiahlu časť tu tvorí ich plánovanie a vedenie kampane na dosiahnutie toho, aby sa (už jej manžel) Barack Obama stal prezidentom Spojených štátov. To sa, ako už iste viete, podarilo, a preto v tretej časti s názvom Cesta pokračuje sa zameriava už konkrétne na život prvej dámy prvého afroamerického prezidenta Spojených štátov.

„Ľudia sa ma pýtajú, aké je to žiť v Bielom dome. Obvykle odpoviem, že je to podobné ako žiť v luxusnom hoteli, ktorý však nemá iných hostí, len vás a vašu rodinu.“ (s. 304) 

Celé rozprávanie je autentické, s citom a podrobne hovorí aj o témach, ktoré sú citlivé či osobné. Hovorí o chorobe svojho otca či o tom, ako viackrát potratila, predtým než prišla na svet ich prvá dcéra Malia. Hovorí aj o svojom vzťahu s Barackom. O tom, keď bol celé dni vzdialený a ona ho potrebovala bytostne pri seba a pri dcérach. Na druhej strane však chápala, že to robí aj pre ne, aby sa mali v danej krajine dobre. Že je to tak správne.

„Počas nocí, keď bol Barack vo Washingtone, som ležala v posteli a cítila sa, akoby som bola sama proti celému svetu. Chcela som Baracka pre našu rodinu. No zdalo sa, že všetci ostatní ho chcú pre našu krajinu.“ (s. 229) 

Zaujímavé bolo aj rozprávanie o jej angažovaní sa a vytváraní rôznych projektov v pozícii prvej dámy. Sama vytvorila viacero projektov, ktoré mali navodiť lepšie dospievanie detí, vhodnejšie a vyváženejšie stravovanie či častejšie a pravidelnejšie hýbanie sa. Na pozemkoch Bieleho domu vytvorila vlastnú záhradu, kde pestovali množstvo plodín. Taktiež sa so svojimi pomocníčkami venovala napríklad mentoringu mladých dievčat a rozvíjaniu ich vodcovských schopností.

Memoáre Michelle Obamovej sú naozaj inšpiratívnym čítaním po všetkých stránkach. Jej život je veľmi vzdialený tomu nášmu, avšak pocity, myšlienky a názory, ktoré prechováva a zastáva sa veľmi nelíšia od tých našich. Jej príbeh dokazuje, že možné je naozaj všetko, čo si zaumienime. Len tomu treba veriť, bojovať a nevzdávať sa.    

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. @matine.knihy