Oblečenie má hodnotu etikety, ktorú k nemu prišijú

Ruku na srdce, kto z vás doma nevlastní nejaký módny kúsok z niektorého fast fashion reťazca? Všimli ste si niekedy, aká krajina pôvodu sa na ňom uvádza? Nie je vždy všetko iba ,,Made in China”, veľmi často na ňom nájdeme aj ,,Made in Bangladesh”. Tušíte ale, čo všetko sa za týmto krátkym nápisom skrýva?

Život na míru začína tragédiou

Poľský novinár Marek Rabij už áno a vo svojej reportážnej knihe Život na míru podáva podrobný opis toho, ako to vyzerá na druhej strane. Obraz, z ktorého vám zaiste ,,spadne sánka”.

Pred dvoma mesiacmi, 23. apríla sme si pripomenuli deviate výročie tragédie pádu osemposchodovej továrne Rana Plaza v bangladéšskej metropole Dháka. Sídlilo v nej iba niekoľko obchodov, banka a na troch poschodiach sa šilo oblečenie pre západné značky.

Keď v osudný deň počuli ľudia v budove pukot stien, privolali technikov, ktorí konštatovali jej nevyhovujúci stav a nariadili ju okamžite opustiť. S tým ale zásadne nesúhlasil majiteľ odevnej firmy, ktorý trval na tom, aby sa vo výrobe pokračovalo. Bohužiaľ, následkom jeho príkazu prišlo o život 1134 ľudí, ďalších 2500 utrpelo zranenia. A práve sugestívnou výpoveďou priamo z miesta nešťastia začína kniha Život na míru.

Jej autor, poľský novinár, cestovateľ a reportér Marek Rabij, sa vo svojich článkoch zameriava na problematiku globalizácie a jej vplyvu na náš každodenný život. Pôsobil v prestížnych domácich médiách - denníku Gazeta Wyborcza, týždenníku Newsweek Polska, v súčasnosti pracuje pre Tygodnik Powszechny.

V knihe sa zameral na životy chudobných a zmrzačených pracovníkov továrne, ktorí každý zo svojho pohľadu reflektujú udalosti predchádzajúce tragédii a odsudzujú priam neľudské podmienky v miestnych textilných fabrikách.

Kritika, kriminálka aj cestopis

Život na míru nie je len kritikou fast fashion, ale jedná sa o skvelo podanú sociálnu sondu, ktorá v sebe nesie viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sčasti kriminálka (pátranie po spravodlivosti na podklade nespochybniteľných dôkazov bývalých aj súčasných zamestnancov), sčasti kritika súčasnej spoločnosti (krajiny s veľkou kúpnou silou vykorisťujú tie chudobné), sčasti cestopis (pasáž o tých najchudobnejších obydliach v okolí železnice má neskutočnú silu).

Najväčšie pozitívum ale nachádzam v autentickosti, s akou autor dokázal vykresliť obraz biedy, odkryť zložitý mechanizmus odevného priemyslu a sprostredkovať úroveň politických pomerov v krajine.

Po prečítaní tejto knihy si dovolím konštatovať, že obeťami odevného priemyslu v chudobných krajinách nie sú len tí, ktorí tovar vyrábajú, ale aj my, ktorí ho kupujeme, a tým aj nepriamo podporujeme. Rabij svoj pohľad prakticky vôbec neponúka, necháva čitateľa vytvoriť si na celú vec vlastný názor. Život na míru, to je ďalšia kniha so silným posolstvom z vydavateľstva Absynt.