Nina LaCour: Pôjdem tam, kam pôjdeš ty
„Keď vám nejaký okamih pripadá ako každý iný vo vašom živote, nikdy sa nepoobzeráte okolo seba a nepomyslíte si: Čoskoro sa to skončí.“
Kniha hovorí o bolesti zo straty najlepšieho priateľa. Zaoberá sa problematikou depresií spojených s nízkym sebavedomím a neschopnosťou nájsť si svoje miesto v tomto svete. Rieši zložité problémy, s ktorými zápasia tínedžeri vo všetkých kútoch zeme. Je veľmi dôležité vedieť, že autorka tematiku tínedžerských depresií nevníma len ako ďalší námet na knihu, ale pozerá sa na ňu ako na reálny problém, s ktorým aj sama prišla do styku. Z tohto dôvodu nachádzame v závere knihy dôležité kontakty na centrá pomoci pre mladých, ktorých sa to týka.
Dej knihy Pôjdem tam, kam pôjdeš ty je rozčlenený do častí pomenovaných ročnými obdobiami, pričom začína aj končí letom. V týchto pasážach sledujeme boj, ktorý Caitlin vedie so svojím vnútrom – jej bolesť, hnev, smútok, ale aj nádej, že jej život nebude navždy naplnený stratou. Tak ako sa strieda počasie a dni v roku plynú, tak sa mení aj stav Caitlinej duše. Z hlbokého žiaľu, stavov bezmocnosti a nepochopenia sa v sprievode Ingridinho denníka dostávame k romantickej linke, ktorá nám dokáže vohnať úsmev na tvár a pohladí na duši uprostred búrky pocitov, ktoré prežívame s Caitlin. Kapitoly, ktoré v sebe nesú najväčší zármutok, sú popretkávané retrospektívami, v ktorých sledujeme najlepšie priateľky prežívajúce spolu všetko – prvé lásky, zábavné momenty, školské zážitky, tínedžerské problémy s rodičmi, ale aj smútok. Práve tieto spomienky v nás vzbudia najväčší súcit a potrebu viac si vážiť to, čo máme.
„Je strašné – nevýslovne a neuveriteľne strašné –, že som sa dnes večer vrátila domov s úsmevom na perách.“
Autorka stavia na piedestál umenie – fotografické, ale aj rezbárske. Caitlin sa vždy považovala za tú, ktorej fotografie nie sú až tak perfektné, ako ich mala Ingrid. Tento jej pocit potvrdí aj učiteľka fotografie, ktorú spolu s Ingrid považovali za dokonalú. Naozaj chcela v svojej triede Caitlin len kvôli talentu Ingrid, alebo je to všetko úplne inak?
Hoci kniha rozpráva príbeh zo stredoškolských lavíc, nie je určená len tínedžerom. Je napísaná štýlom, ktorý môže ozrejmiť rodičom prežívanie ich dospievajúcich deti. Pretože to, čo vyzerá ako nevinná náladovosť a typická uzavretosť v sebe môže niesť príznaky vážnejších ochorení, ktoré je dobré odhaliť v zárodku. Kniha sa číta veľmi rýchlo, pretože má krátke kapitoly a svižne plynúci dej. Sú tu dlhé opisy pocitov a vnútorného sveta protagonistky, no vôbec to neunavuje čitateľovu pozornosť, práve naopak. Budete mať potrebu nazrieť ešte hlbšie do vnútra osoby, ktorá zvádza boje s vlastným ja. Dielo je obohatené denníkovými zápiskami, ktoré ozvláštňujú text svojim fondom, ale aj pohľadom na problematiku depresii z prvej ruky.
„Milý dnešok, celý som ťa strávila predstieraním, že sa mám fajn, hoci to nie je pravda, predstieraním, že som šťastná, hoci to nie je pravda, predstierala som všetko pred všetkými.“
Najvýraznejším vizuálnym prvkom však ostávajú ilustrácie, ktorých tvorkyňou je Mia Nolting. Okrem podobizní oboch hlavných protagonistiek, z ktorých jedna je znázornená ako autoportrét, je kniha plná motívov oddeľujúce jednotlivé pasáže diela. Výrazná obálka knihy Pôjdem tam, kam pôjdeš ty je len čerešničkou na torte, ktorá ukazuje Ingrid a Caitlin na ich obľúbenom mieste.
Tak ako Caitlin čítala Ingridin denník jej hlasom, tak vy budete čítať túto knihu hlasom dievčaťa, ktoré po prekonaní obrovskej straty hľadá zmierenie. „Rozpráva pošepky a rýchlo, akoby mi prezrádzala tajomstvá.“
