Paola Perettiová: Vzdialenosť medzi mnou a čerešňou

Mafalda, dievčatko, ktoré o chvíľku oslávi svoje desiate narodeniny, trpí nezvyčajnou očnou chorobou postihujúcou približne jednu osobu z desaťtisíc. Už v tomto veku vie, že nie je isté kedy, ale určite sa raz ocitne v tme. V tme, ktorá pohltí všetko naokolo. V tme berúcej tváre najbližších, zážitky, objavovanie nových vecí. Je nádherné ponoriť sa do mysle malého dieťaťa a vnímať snahu pochopiť svet srdcom, nie len očami. Kniha trefne poukazuje na fakt, že ak sa dieťa ocitne na pokraji svojich schopností a možností, hľadá oporu v rodičoch. Niekedy síce netuší dôvod ich konania a dokonca ani význam slov, ktoré jej ponúkajú ako riešenia, no bezhranične im dôveruje.

,,Otec tvrdí, že je to mačka a mačky sú oportunisti.

Možno to znamená, že má rád pozornosť.“

,,...ako sa dajú v tme rozoznať farby. Musím sa na to opýtať mamy a otca.“

Mama a otec sú piliere, na ktorých stojí svet každého dieťaťa. Malého, ale aj toho veľkého. Faktom však je, že človek potrebuje mať okrem rodičov aj tú svoju povestnú ovečku. Niekoho, kto nám ponúkne iný pohľad na vec a pozdvihne na duši, hoci tá jeho sa možno pomaly stráca. Treba len objaviť svoju ružu. To, čo je pre človeka naozaj dôležité. Ak sa to naučíme my, môžeme s tým pomôcť aj ostatným.

,,Dobre vidíme iba srdcom. Dôležité veci sa nedajú vidieť očami.“

            Táto nenápadná kniha nám dáva návod ako nepodľahnúť životným komplikáciám, nehodiť všetko za hlavu, ale naopak, vložiť dôveru do rúk tých, ktorí nás majú radi a žiť každý deň naplno. Autorka prezieravo zvolila za hlavnú postavu malé dieťa, pretože to aj nás dospelých dokáže naučiť pozbierať sily v ťažkých chvíľach a pokračovať životom s nanovo objavenou radosťou.

,,Lenže potom museli čerešňu starej mamy vyrúbať, pretože ju napadli škodcovia.

Podľa mňa stačilo orezať listy.

Ak v škole nachytáme vši, predsa nás nezabijú, iba nám ostrihajú vlasy.“