Paolo Cognetti: Manuál pre úspešné dievčatá

Manuál pre úspešné dievčatá je zbierkou siedmych výnimočných poviedok, ktorých centrom sú vždy ženy. Ženy prežívajúce rôzne životné situácie – svadby, rozvody a rozchody, lúčenia, tehotenstvo, dedenie,… Sú to ženy plné túžob, snov, ktoré sa snažia nájsť šťastie, sú plné života, no aj v rozpakoch. Majú manželov, milencov, milenky, priateľov.

Aj keď sú to poviedky o ženách, nie vždy je ústredným rozprávačom práve žena. Stretávame sa tu tiež s mužmi, ktorí s týmito ženami žijú, chcú im byť nablízku, priblížiť sa im a častokrát by pre to urobili čokoľvek. A to doslova.

Aj keď to nie je ako Cognettiho Sofia vždy chodí v čiernom, aj táto jeho zbierka stojí za to. Nesmierne zaujímavé je už len to, ako sa autor dokázal vcítiť do ženských postáv – do ich psychiky, vnímania sveta a každodenných maličkostí. Opäť raz sa potvrdilo, že je majstrom slova a dokáže sa s vetami naozaj pohrať.

Všetky poviedky nie sú dlhé, veď samotná kniha má len niečo cez 100 strán, a tak sa dajú prečítať pomerne rýchlo. Aj tu sa potvrdzuje autorov talent, pretože aj na tak malom mieste toho dokáže povedať nesmierne veľa. A keďže jednotlivé príbehy na seba nenadväzujú, nestane sa, že by sa nám miešali.

Jednoznačne najviac vo mne zarezonovali práve prvé dve poviedky. Výchova a zdvorilosť pri mori hovorí o matematičke, ktorej vzťah sa úplne rozpadol a už s takmer bývalým ide na svadbu svojej mamy, s ktorou má pomerne problematický vzťah. Šoférovať v metropolách je naopak písaná z pohľadu opačného pohlavia; je o mužovi, ktorý sa zamiloval do dievčaťa menom Maia, a to až tak, že sa k nej chcel čo najviac priblížiť.

„Kým som platil daň muža zamilovaného do ženy, naučil som sa, že vo vnútri sú závislák a zamilovaný rovnakí. Obaja spoznali túžbu a extázu, odriekanie a znovu túžbu. Každý má svoju obľúbenú zásadu, svoju obľúbenú lož a svoju obľúbenú paranoju. Existuje cynik, melancholik, nadšenec a depkáč, idealista a nihilista, no na tom nezáleží, záleží na tom, že všetci, závisláci a zamilovaní bez rozdielu, sú emocionálne vyrovnaní ako štvorročné decko. Sú šťastní, keď vyjde slnko, plačú pre zvädnutý kvet a obľúbia si kohokoľvek ako brata len preto, že ich počúva, ponúkne im cigaretu alebo predstiera, že sú presne ako on. Zveličujú emócie, a preto nás učia dávať si na ne pozor: lebo im môžeme ublížiť.“

Tento pomyselný manuál rozhodne nie je čítaním len pre ženy. Nie je to síce tak skvelé ako autorov predchádzajúci román, no jednoznačne by bola škoda prehliadnuť aj túto knižku. Veď už len jej skvelá obálka vás musí rozhodne zaujať.

Za recenziu ďakujeme Caroline Turazovej. @knihomoľky