Petra Hilbert: Pepína z Longitálu

Spisovateľke Petre Hilbert sa podarila nevšedná kniha, plná hravých dobrodružstiev, ktoré dokonale otvárajú dvere do sveta fantázie. Pre dospelých čitateľov môže byť únikom do čias bezstarostného detstva. Prenesie vás do letných prázdnin, zimnej sánkovačky či vianočnej atmosféry pohľadom 8 ročného dieťaťa. Pri čítaní sa tak chtiac-nechctiac v spomienkach vrátite do vlastného detstva a spolu s Pepínou ho prežívate znovu.

Nádherné ilustrácie od Marie Makeeva pridávajú knihe na kvalite a originalite, pretože ju svojou výnimočnou hravosťou a pestrosťou rozžiarili. Rovnako veľmi pozitívne na čitateľa zapôsobí „Malý predslov“ v úvode knihy, ktorý napísala úspešná spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová. Práve v spomínanom úvode sa dozvedáme, ako toto výnimočné dielko vzniklo. A že je za tým dosť smutný príbeh, dnes už zosnulej autorky Petry Hilbert, vám vtisne slzy do očí.  

Po úvodnom predslove sa už k slovu prihlási samotná Pepína a predstaví najprv svoj domov – dolinu zvanú Longitál, potom svoju rodinu – mamu Petronelu, otca Ferdinanda, malú bucľatú sestričku Paulínu a starkú Katinku. Spolu s nimi Pepína zažíva svoje veselé detstvo v krásnom kamennom domčeku, stvára huncútstva, sleduje život susedov a počúva neobyčajné príbehy, ktoré jej rozpráva starká Katinka. Keď do toho všetkého ešte zapojí svoju detskú fantáziu, čitateľ sa stáva súčasťou jej neobyčajných zážitkov. Vyberte sa spolu s Pepínou pásť čiernu ovečku po meste, otvorte balík z Afriky plný lietajúcich motýľov alebo si  vypočujte záhadnú historku o poklade skrytom pod starou lipou.

Kniha Pepína z Longitálu je odporúčaná deťom od 7 rokov. U nás doma oslovila vekovú kategóriu už od 4+. Keď som synovi prečítala zopár kapitol, ktoré som vyberala tak, aby všetkému porozumel, bol nadšený z toho, aká je kniha vtipná a okamžite si Pepínu obľúbil, rovnako ako ja. Myslím, že sa k nej budeme často vracať.

Za recenziu ďakujeme Simone Trnkovej. :)

instagram: @kniholoverka 

 

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 26/2018

Nasledujúci blog →

Literárna revue 25/2018