! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Elfriede Jelinek: Pianistka

Elfriede Jelinek je rakúska spistovateľka, ktorá za svoju prácu v roku 2004 získala Nobelovú cenu za literatúru. Román Pianistka zachytáva príbeh Eriky, učiteľka klavíra, ktorá aj napriek pokročilému veku stále žije so svojou matkou. Medzi matkou a dcérou panuje zvláštny, miestami až príliš konfliktný vzťah, no aj napriek tomu si nevedia predstaviť život jedna bez druhej. Na prvý pohľad poctivá učiteľka však holduje perverzným túžbam, ktoré si potajomky plní pod  rúškom noci. Jej zabehnutý životný štýl však naruší študent Klemmer, ktorý robí všetko preto, aby sa s ňou zblížil.

Pianistka vás o tom, že ide o výnimočnú knihu presvedčí hneď po otvorení. Už samotný štýl, ktorým je kniha napísaná vystupuje z radu bežnej literatúry. Jelinek používa množstvo metafor a prirovnaní, v celej knihe prakticky nenájdete priamu reč a text hustý, bez častých predelov. Do knihy sa tak môže ťažšie začítavať a nemusí sadnúť každému. Avšak možno práve tento štýl umožnil autorke vyrozprávať Erikin príbeh jedinečným spôsobom, hlbšie nahliadnuť do problémov a vykresliť uvažovanie.

Vzťah medzi matkou a dcérou by sme mohli označiť za kontroverzný a poburujúci. Obe sú v podstate samostatne nefunkčné postavy, bytostne závislé jedna od druhej. Násilie a hrubosti v ich domácnosti nie sú nič nezvyčajné; matka sa nad dcérou snaží udržať pevnú ruku, zachádzajúc až do extrémnych foriem kontroly. Kniha tak otvára množstvo otázok, nad ktorými vás núti sa počas čítania zamyslieť. Nakoľko môžeme ovládať život svojich detí?

Veľkým motívom v knihe je aj sexualita, prechádzajúca až k perverznosti. Erika, možno práve vďaka striktnému režimu od matky, po nociach holduje vlastným úchylkám a bežnú podobu nenaberá ani rozvíjajúci sa vzťah s mladým študentom. Keď mu predostrie jej predstavu ako by mal ich vzťah vyzerať, Klemmer pochopí, že Erika nie je taká ako sa mu zdalo. Ich vzťah predstavuje všetko, len nie zdravý vzťah dvoch ľudí, čo sa vzhľadom na to, že Erika očividne trpí psychickou poruchou dá očakávať.

Jelinek tak spojila sexualitu a násilie do niečoho naozaj temného, čo vás nenechá chladných. Obrazy, ktoré opisuje sú mnohokrát príliš znepokojujúce, hĺbkou nepochopiteľné pre bežného čitateľa. Rozhodne sa tak nejedná o knihu vhodnú pre každého, nakoľko predstavuje ťažšie čítanie, ktoré určite nie je jednoduchá oddychovka. Kniha o vzťahu medzi matkou a dcérou, medzi mužom a ženou, medzi kontrolou a slobodou.

← Predchádzajúci blog

James Clear: Atómové návyky

Nasledujúci blog →

Literárna revue 02/2020