Žiadne stretnutie v našom živote nie je náhodné

Hovorí sa, že žiadne stretnutie v našom živote nie je náhodné. Inak to nebolo ani v dojímavom príbehu Dannyho a Jamesa, ktorých priateľstvo bolo spočiatku veľmi nepravdepodobné. Aj tentokrát sa však potvrdilo staré známe pravidlo: „Nikdy nehovor nikdy“. 

Autor Mike Gayle vo svojej knihe Muž, ktorého asi poznám neprekvapí len príbehom o dvoch kamarátoch, ale tiež súrodeneckou láskou. Tí z vás, ktorí máte brata alebo sestru, budete určite súhlasiť s tvrdením, že „súrodenci majú na seba dohliadať“. A to aj napriek tomu, že si zrovna nie sú fyzicky nablízku.

Celý príbeh sa začal pred niekoľkými rokmi na prestížnej chlapčenskej internátnej škole. Ľudia po jej vyštudovaní sú už vopred predurčení na úspech v oblasti medicíny, vedy, umenia, financií alebo politiky. Alebo nie? Na tejto škole sa stretli aj naši hlavní hrdinovia, Danny a James. Neboli vtedy síce kamaráti, avšak vedeli o sebe a registrovali sa.

Pád na dno

Danny Allen mal po škole našliapnuté na extrémne sľubnú kariéru. Životné okolnosti to však zariadili po svojom. Kvôli istým udalostiam, ktoré si bral za vinu sa stal z neho alkoholik, ktorý sa vykašľal na svoju dcéru, pohádal sa s rodičmi a zanevrel na život. V žiadnej práci sa dlho neohrial a bolo mu to jedno. Ako sám tvrdil, „život je niekedy zvláštny: keď si už myslíte, že viete, ako sa veci majú, príde s dajakým prekvapením, ktorým vám podrazí nohy.“ Keď Danny spadne na samé dno, rozhodne sa pracovať ako opatrovateľ v domove sociálnych služieb s názvom Štyri duby. Nie je ničím výnimočným, že na dennom poriadku boli výkriky, uhryznutia, údery, kopance a zvratky.

Nášho druhého hrdinu, Jamesa DeWitta na škole považovali za inteligentného, vyšportovaného krásavca, ktorý mal najbližšie k ozajstnému kráľovského pôvodu. Ani po štúdiu to nebolo inak. Osamostatnil sa vo veku 27 rokov, založil si vlastnú firmu, ktorá sa špecializovala z prestavby administratívnych budov na bytové domy a neskôr sa dokonca začal venovať politike. Aj v tomto prípade to však dopadlo nečakane a pár rokov po absolvovaní školy sa mu stal  „incident“, po ktorom zostal „nesvojprávny“. Má problematickú výslovnosť, niekedy sa správa ako trucovité dieťa, ktorému človek nespravil po vôli a ono sa zlostí. Jeho neurológ mu oznámil neľahkú správu, a to, že jeho pamäť ani po troch rokoch od incidentu nefunguje na 100%. Keď sa ho rodina rozhodne dať do domova sociálnych služieb, nie je z toho veľmi nadšený, ale nemá na výber.

Stretnutie po rokoch

No keďže je táto kniha aj o tom, ako sa dvaja stratení ľudia navzájom stretnú a pomôžu si vo víre udalostí, tak James spozná v jednom opatrovateľovi muža, s ktorým kedysi chodil do školy, Dannyho. Ten si to najprv nechce pripustiť, ale nakoniec prizná, že Jamesa tiež eviduje z minulosti. Keď medzi sebou po nejakom čase prelomia ľady, James požiada Dannyho, aby bol jeho osobným opatrovateľom. Po dlhých úvahách nakoniec Danny pristúpi na túto požiadavku a s Jamesom začnú novú životnú etapu. Jamesovi to náramne prospieva, nakoľko sa učí rozhodovať sám za seba a prichádza na to, čo by chcel v živote robiť. Nie je to však len o jednostrannej pomoci, ale o tom, ako sa títo dvaja muži potrebujú navzájom.

Toto je jedna z kníh, ktorú nechcete dočítať do konca, lebo vám bude za ňou a za hlavnými hrdinami veľmi smutno. Okrem mnohých hlbokých myšlienok vás naučí aj to, že „veci, ktoré nedokážeme ovplyvniť, sa dejú v jednom kuse. Niekedy sú zlé, inokedy dobré. To je život.“ A už je potrebné sa s tým len zmieriť, plne to akceptovať, vážiť si to, čo máme a byť za to vďační. Ak vás nepresvedčia moje slová, tak táto kniha určite.