Recenzia: Kôň Przewalského (Maja Lunde)

Určite ste už postrehli túto knižnú lahôdku z vydavateľstva Slovart. Každému čitateľovi ponúka tri silné príbehy, ktoré spája niečo spoločné – kôň Przewalského.

Nórska spisovateľka Maja Lunde sa témy životného prostredia zhostila vskutku zaujímavo a poskytla čitateľom krásny, silný a nezabudnuteľný príbeh. Svoju predchádzajúcu zbierku kníh Príbeh včiel a Modrá rozšírila ďalším románom, ktoré spolu radíme k častiam klimatického cyklu, kde sa zaoberá otázkami klimatických zmien,  životného prostredia či rozpráva o tom, ako človek ovplyvňuje život na Zemi.

V knihe Kôň Przewalského opisuje osud ohrozeného divokého koňa naprieč krajinami a storočiami, a to cez postavy, ktoré nás príbehom sprevádzajú. V knihe máme možnosť sledovať tri dejové línie - tri osudy postáv, ktoré sa zdajú byť odlišné, no majú spoločné vlastnosti a počas celého príbehu sa jednotlivo striedajú.

So sympatickým ruským zoológom Michailom sa ocitneme v Petrohrade v roku 1881. Vydávame sa na dobrodružnú expedíciu do Mongolska, kde bola objavená kostra divokého koňa a kam sa vyberieme po stopách týchto ohrozených divokých koní.

Práve v Mongolsku žije nemecká veterinárka Karin, ktorá celý svoj život venuje záchrane divokých koní. Táto ďalšia dôležitá postava nám ukazuje cestu k záchrane ohrozeného druhu a ako ho prirodzene prinavrátiť do jeho pôvodného prostredia. Dej sa odohráva o čosi neskôr ako predchádzajúci, teda ocitneme sa v roku 1992.

Vďaka silnej a odvážnej žene Eve sa vyberieme aj do Nórska, ktorá žije v (ne)ďalekej budúcnosti, konkrétne v roku 2064. Naša planéta sa stáva v tomto čase neobývateľná nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Priznám sa, že spomedzi všetkých troch dejových línií ma táto oslovila najviac. Nórska statkárka Eva to vo svojom živote nemala ľahké a aj napriek všetkým okolnostiam sa nevzdáva a snaží sa zachrániť to málo, čo ešte zostáva.

Hlavnou témou nie sú len zmeny klímy či snaha obnoviť a zachrániť ohrozené živočíšne druhy, no v príbehu nám samotná autorka ponúka omnoho viac, a to cez hlavné postavy, ich konanie, myšlienky a životné príbehy, ktoré nám môžu otvoriť oči.

Otvára aj témy ako život v rodine s drogovo závislým človekom, nekonečná láska matky k svojmu dieťaťu, vzťahy medzi ľuďmi a ponúka nám náhľad do vnútra človeka. Páčilo sa mi, ako sa autorka tieto dôležité témy nesnažila prikrášliť, vynechať a opísala aj tú smutnú realitu, ktorú si my, ľudia často nevšímame.

Okrem silného príbehu dostanete aj krásne spracovanie knihy, ktoré pohladí nielen dušu každého milovníka kníh, ale budete sa ňou môcť pýšiť aj vo Vašej knižnici. Kniha ma príjemne prekvapila, preto ju odporúčam aj ďalším čitateľom. Verím, že čas strávený s touto knihou bude nezabudnuteľný a prinesie vám mnoho emócií.

← Predchádzajúci blog

Kniha dňa: Ján Gallovič predstavuje román O príjemných pocitoch

Nasledujúci blog →

Recenzia: Krvavá dedička (Amelie Wen Zhao)