Dámsky gambit je nový feministický vzor generácie Z
Knižná verzus seriálová Beth
Beth sedí v hotelovej izbe, jej adoptívna mama práve zomrela. Pracovník hotelovej služby sa pýta, čo môže pre ňu urobiť. Beth príležitosť okamžite využije a začne poslíčka vydierať („zdá sa mi, že sa sťažovala na chuť vašej tequily“). Myslíte si, že Tevisova Beth Harmon je chladná a vypočítavá? Knižná Beth je opakom akejkoľvek Beth s vlastnosťami, je totiž nezúčastnená. Miestami pripomína Musilovho Muža bez vlastností.
Tevisova Beth, sa na rozdiel od tej netflixovej, učí najlepšie v triede, názory ostatných ju nezaujímajú, nosenie obnosených šiat ju netrápi, partie šachu si neprehráva na strope, zvládne to kdekoľvek, nepotrebuje ani posteľ ani tmu.
Tevisova hrdinka je silná, svedomitá a zásadová. Na rozdiel od netflixovej atrapy neuprednostní lesbický sex pred prípravou na hru, pije podstatne menej, ako v seriáli, navyše nemá problém s holdovaním alkoholu prestať, keď sa naozaj zatne.
Autorovo posolstvo v znení: keď vydržíš, tak to dokážeš, sa tak akosi stráca v politickej korektnosti a zbytočnej teatrálnosti filmovej produkcie streamovacej platformy. Kniha preto pôsobí reálnejším dojmom, „hrať na efekt“ nie je jej prioritou.
Pasáže, v ktorých sa Beth pripravuje na súťaže, sú doslova nudné. Presne tak to však vyzerá, keď sa šampióni pripravujú na majstrovstvá. Spia, jedia, trénujú, na nič iné sa nevedia sústrediť. Netflix sa snažil túto nevyhnutnú nudu ozvláštniť. Diváci predsa nebudú pozerať celý seriál len na to, ako hrdinka premýšľa nad vhodnými stratégiami a číta šachové príručky jednu za druhou.
Dámsky gambit
Ozvláštnenie nudy bežného života šachistu
Čo s takou zbytočne reálnou a zbytočne nudnou postavou? Spravme z nej problémovú tínedžerku a skutočnú závisláčku. Aby sme nevybočili z rodovo orientovanej línie, spravme z hrdinky lesbu alebo bisexuálku, nech jej charakter zladíme s filozofiou Netflixu. Seriálovú hrdinku si preto neobľúbite tak, ako tú knižnú (zásadovú, správnu, inteligentnú, chladnú).
Seriálová Beth je oveľa slabšia a frivolnejšia – produkcia Netflixu sa pravdepodobne domnievala, že táto verzia šachistky bude bežnému divákovi bližšia. Možno je. A možno sú preferencie čitateľov (a divákov) skrátka len vecou vkusu.
Ďalším nedostatkom seriálu je, že samotnej hre je venovaný minimálny priestor. Seriálová Beth môže byť pokojne ragbistka, tenistka či pianistka. Nezáleží na tom. V priebehu celého seriálu sa nedozviete, čo je na šachu také výnimočné, že dokáže spraviť z obyčajnej spoločenskej hry niečí životný cieľ, poslanie. Kniha tento priestor protagonistke dáva a tá ponúknutý priestor patrične využíva.
Najlepšie dialógy produkcia (našťastie) zachovala:
Čo by ste robili so zvyškom života, keby ste sa v šestnástich stali majstrom sveta?
Rozhovor s Bennym Wattsom: „Prehrávaš si partie v hlave, keď si sám?“ (...) „teda – prehrávaš si ich od začiatku až do konca?“ Usmial sa. „A nerobia to všetci?“ (s. 188)
Rozhovor s Giverom, najmladším šampiónom šachu: „Koľko ste mali rokov, keď ste začali hrať šach?“ „Štyri. Keď som mal sedem, bol som oblastný majster. Dúfam, že jedného dňa zo mňa bude majster sveta.“ (...) „Ak vyhráte, čo budete robiť potom?“ Vyzeral zmätene. „Nerozumiem.“ „Ak sa ako šestnásťročný stanete majstrom sveta, čo budete robiť so zvyškom života?“ Stále vyzeral zmätene. „Nerozumiem,“ povedal. (s. 156-7)
Myšlienka, že existuje život mimo šachovnicu, je pre vrcholových šachistov prosto nepredstaviteľná. Hrať šach je ich poslaním, vyhrávať údelom. Život bez šachu nemá zmysel, život po majstrovstvách sveta nejestvuje.
Prečo musel seriál vzniknúť?
Generácia X a Y, vyrastala so seriálovými intelektuálkami, akými boli Rory Gilmorová či Daria Morgendorffrová. Tie nahradili vzor predchádzajúcej generácie – Annu Shirleyovú, ktorá nás motivovala k tomu, aby sme si sadli za knihy a do pol noci sa drtili zlomky a chemické reakcie.
Remake Tevisovho Dámskeho gambitu nám podsúva nový vzor, ktorý môže spôsobiť podobný ošiaľ v radoch dnešných pubertiačok. Beth Harmonová sa stáva novým idolom intelektuálne založených tínedžeriek generácie zet a za to si dozaista zaslúži čestné uznanie.
