Cynický humor, dobový žargón a dokonale opísané reálie. To je Zlodej
Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny, ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu.
Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách. A okradnúť zlodeja môže byť zločin, ale určite to nie je hriech.
Turbulentný proces transformácie z totality na vyspelú kleptokraciu je ako vlak, ktorého kolesá zomelú spoločnosť na fašírku, no Libor sa ním vezie do vysnívaného cieľa prvou triedou.
Vyjsť so spolucestujúcimi nie je vždy jednoduché a stanica, v ktorej napokon Libor vystúpi, nemusí byť nutne miestom, ktoré si predstavoval.
Zlodej sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy.
Mäso, Sviňa, Hnev - predchádzajúce tri Soltészove knihy boli, hoci to autor v úvodných prehláseniach explicitne popieral, do istej miery inšpirované reálnymi zážitkami a skutočnými osobami.
Román Zlodej nepustíte z ruky
Ani jeho najnovší počin s názvom Zlodej nevybočuje zo zaužívaného štandardu a vďaka špecifickému jazyku zostáva prístupný širokej čitateľskej verejnosti, do ktorej povedomia sa už stihol úspešne dostať.
Rovnako ako predchádzajúca trojica je Zlodej knihou na jeden záťah, ktorá ak sa raz začne čítať, nedá sa viac pustiť z rúk.
Napriek tomu, že sa jej odohráva v rovnakom prostredí ako Mäso a Hnev, dostávame príležitosť nazrieť na druhu stranu barikády. Starí známi, Miki Miko a Pali Schlesinger, predstavujú len marginálnu zložku príbehu.
Oveľa viac dostáva vyniknúť nová hlavná postava, Libor, ktorý sa postupom času mení z normálneho človeka najprv na zlodeja, neskôr na “podnikateľa”, a napokon aj na developera. Jeho vzostupy a pády sledujeme v čase veľmi zložitého zrodu domácej demokracie.
Tej demokracie, za ktorú jedna skupina ľudí štrngala na námestiach, aby sa príležitosti mohla chytiť druhá skupina, plná bezškrupulóznych osôb v oblekoch, šuštiakových súpravách a maskáčoch.
Zlodej
Zlodej je sondou do života na Slovensku
Autor sa v jednom z nedávnych rozhovorov nechal počuť, že sa pri písaní inšpiroval známym, ktorý mu svoj príbeh vyrozprával počas spoločnej jazdy autom z Bratislavy do Košíc. Ak by sme aj pripustili skutočnosť, že si autor všetko kompletne vymyslel a predmetný text je iba inšpiráciou, ohýbanie reality v jeho podaní je natoľko autentické, že máte chuť uveriť čomukoľvek.
Podobné pocity zažívam iba pri Dominikovi Dánovi a zo zahraničných autorov pri Jo Nesbovi. Soltész opäť využíva ostrý jazyk a surové opisy prostredia - v tomto prípade by mohlo ísť prinajmenšom o štylistické cvičenie na tému Zlodejina.
Zlodej nie je obyčajnou kriminálkou v prostredí špinavých slovenských ulíc, ale dokonale viacnásobne vypointovaným príbehom, ktorý beletrizáciou analyzuje a sumarizuje ekonomické zločiny deväťdesiatych rokov. Navyše sa jedná o sondu do života na Slovensku, zrkadlom vtedajšieho (aj súčasného) stavu v našej spoločnosti.
Cynický humor, dobový žargón a dokonale opísané reálie robia zo Zlodeja skvelý čitateľský tip pre každého, kto potrebuje vypnúť, no zároveň sa chce aspoň trochu obtrieť o niečo, čo sa prinajmenšom veľmi nápadne podobá na skutočnosť.
