Ryszard Kapuściński: Cisár

Každá pojednáva o istom type totalitného režimu a dopadu, aký má, na bežných ľudí. Prvé dve publikácie sú z afrického prostredia, Impérium je zo Sovietskeho zväzu a Šachinšach z Iránu. Každá je výnimočná, okrem svojej témy, aj spracovaním, samostatné kapitoly s názvami, autorské poznámky, komentáre ku fotkám striedajúce sa s výpoveďami priamych účastníkov udalostí. A presne tak je to aj v diele Cisár.

V knihe sa autor sústreďuje na vládu etiópskeho cisára Hajle Sillaseho a celkový chod štátu počas jeho takmer neohrozeného panovania. Cisár, napriek svojmu nízkemu vzrastu a drobnej postave si vybudoval medzi poddanými temer nepriestrelnú autoritu. Jeho najbližšie okolie tvorili ministri, radcovia, služobníctvo, napríklad aj niekto, ako strážca/pokladač vankúšov na cisársky trón a, samozrejme, dvor by sa nemohol zaobísť bez špehov, vyzvedačov a intrigánov, ktorí sa na seba neprestajne donášali cisárovi. Ten následne začal konať. Ako? Nevyspytateľne. To desilo jeho podriadených a poddaných najviac. Cisárova nevyspytateľnosť v rozhodnutiach. Jeden deň ste mohli byť ministrom, na druhý deň ste už mohli skončiť vo väzbe, v tom lepšom prípade alebo popravení, v tom horšom. Istotu nemal nikto. Všetko záležalo na tom, s akou náladou a s akým plánom sa vyspí monarcha. Kapuściński zozbieral mnoho svedectiev od rôznych ľudí, aj z cisárovho blízkeho okolia, ktoré zadelil do niekoľkých častí, na ktoré je kniha rozdelená. Z výpovedí niekedy cítiť obdiv, niekedy hnev, no primárny pocit, ktorý spája všetky, je strach. Strach z cisára, z jeho absolútnej moci a z bezmocnosti ostatných. Pomedzi svedectvá vsúva Kapuściński svoje autorské poznámky a komentáre k udalostiam v krajine, kde nezabúda použiť iróniu jemu vlastnú, čím akoby odľahčuje celú tému a zároveň sa tým aj odosobňuje od vypätej etiópskej atmosféry. Kniha je rozdelená na už spomenuté fragmenty, ktoré môžu čitateľa chvíľami miasť, ale vcelku jednotlivé časti tvoria jeden veľký a autentický obraz Sillaseho režimu.

Cisár je síce dielo o konkrétnom totalitnom režime, no ak by bolo zovšeobecnené, tak by zobrazovalo chod akejkoľvek diktatúry vo svete. Rovnaká neobmedzená moc jednej osoby, rovnaké nástroje moci, rovnaký strach okolia. Jediné, čo sa mení, sú „figúrky“ na rozličných pozíciách. Ak toto všetko čitateľ uvedomí, vystane mu otázka: „Prečo potom ešte stále na svete existujú takéto režimy a fungujú?“

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.

Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass