! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Simona Rošková: Po dnešnej noci mi nevolaj

 

Príbeh hlavnej hrdinky Vanesy nebude romantický. Je o jej neľahkom živote v rozpadnutej rodine v dusnej atmosfére, s matkou alkoholičkou a utrápeným otcom. Ako možno bojovať s takým niečím každý deň? Za to, ako žijú, sa Vanesa hanbí a túži žiť inak. Preto si nájde novú prácu a spozná nových ľudí. Dokonca sa zamiluje, a verí, že ten muž jej lásku opätuje a pomôže jej postaviť sa na vlastné nohy. Zažíva opäť bolesť a zradu. Len ako začať odznova?

„Nikdy by sme nemali cítiť vinu za to, že dokážeme začať odznova.“

Autorka sa vo svojich románoch okrem iného vždy venuje aj vážnym témam. Pri prvej knihe to bola popôrodná depresia, v druhej v príbehu Johanky načrtla traumu ťažkého detstva a v tej najnovšej boj so závislosťou. Možno nie všetci radi o tom čítajú, ale to je presne to, čo niekto z nás alebo nášho okolia denne zažíva. Stačí si prečítať zopár kapitol z autorkiných kníh a vynorí sa vám v mysli podobná situácia.

Preto považujem aj jej novú knihu Po dnešnej noci mi nevolaj za bravúrne zvládnutú, čo sa hlavnej témy týka,. Problém s alkoholom, depresie, sebapoškodzovanie – o tom nie je ľahké písať. Napriek tomu autorka píše s ľahkosťou a svižným tempom. V prvom rade stavia na pocitoch, ktoré by mal čitateľ pri čítaní zažívať. Vžiť sa s postavami je to najviac. Dej je plynulý a nenájdete tam hluché miesta.

„Niekedy stačí jedna negatívna životná skúsenosť, ktorá vám môže ponúknuť nový štart.“

Je to dojemný aj realistický príbeh o nenaplnenej láske, zlých rozhodnutiach, ale aj o odpustení a ľútosti

Kniha má lákavú obálku a akurátnu hrúbku.  Ide o oddychové čítanie, ako stvorené na jesenné večery.

Zo slovenskej tvorby je jedna z najlepšie napísaných kníh za posledný rok. Autorka sa každou novou knihou stále zlepšuje a vy si román Po dnešnej noci mi nevolaj musíte jednoducho prečítať, aby ste si to mohli overiť. Aby neostalo len pri slovách. Čítať knihy Simony Roškovej je pôžitok.

← Predchádzajúci blog

Simona Rošková: Po dnešnej noci mi nevolaj

Nasledujúci blog →

Philippa Gregory: Pani riek